Vadí mi spolubývajúcej priateľ

Ahojte, chcela by som vás poprosiť možno o taký objedktívny, nezainteresovaný názor. Bývam v štvorizbovom byte, kde sú obsadené všetky izby a v jednej býva spolubývajúca, ktorá ma snúbenca, s ktorým sa o 4 mesiace budú brať. Zo začiatku tam chodil na celé víkendy. Najprv chcela aby si tam mohli aj spolu variť, vždy tam obedovali aj večerali a odchádzal od nás väčšinou medzi desiatou až jedenástou. Na mňa to bolo veľa, tak sme sa dohodli že na izbe môže byť hocikedy, ale kuchyňu aby sobotu nechali nám a používali ju len nedeľu na obed. Zo začiatku to fungovalo, ale spolubývajúca to začala trochu porušovať, napr. aj večerať s priateľom v nedeľu alebo sobotu , začali tam vybaľovať nákup spolu a pod. Minule nevládala upratovať tak prišiel a upratoval náš byt za ňu a mne to prišlo dosť nepríjemné. Oni sú síce veľmi milí teda aspoň formálne sa snažia pozdraviť a dať malý small talk vˇždy , ale ja som zistila že mi neskutočne vadia. Snažím sa to potláčať, ale neviem čo s tým. Cítim sa neslobodne, keď sú v kuchyni večer a chcem si ísť spraviť čaj alebo keď chcem ísť o 22:00 na wc a je tam spolubývajúcej priateľ alebo ho hocikedy stretnem v kúpeľni a pod. Minule dokonca vraj urgentne a výnimočne použil našu sprchu keď som prišla. Ostatní na byte to až tak neriešia, zdá sa mi, že som jediná ktorej to vadí. Mám 30 a nemám priateľa a je mi to veľmi nepríjemné byť tam s nimi. Ako keby mi celkovo chýba súkromie, ale zároveň sa cítim divne, že iba mne to vadí. Ostatní majú strašne flegmatické povahy ktorým skoro nikdy nič nevadí. Viem, že im ostávajú ešte 4 mesiace do svadby a potom tá baba odíde, ale je normálne. že mi vadí ich prítomnosť? Mala som teraz aj covid a bola 14 dní v karanténe, no napriek tomu tam trávili celé víkendy a som si tak uvedomila, že po covide som nikde veľmi nechodila a už 6 víkend som celú sobotu aj nedeľu s nimi na byte. Začína mi z toho šibať. Minule som dokonca večer v kuchynke naschvál tresla dvermi a silno búchala riadmi pri umývaní (taká pasívnaagresia). Je to strašne trápne, ale nejako som dúfala, že to budú počuť a pochopia že mám nervy. Viem, hrozne detinské, ale nejako to na mňa celé doľahlo. Premýšľam, že kebyže mám priateľa, určite by som možno aj ja chcela s ním byť na byte, ale mne vadí, že je to každý víkend a vždy oba dni a to mi príde veľa. Myslíte že preháňam alebo by ste skúšali ešte nejako riešiť? Najlepšie by bolo bývať sama ale na to nemám financi. Keď som sa s tým zverila doma mame, tak mi povedala, že si zbytočne pokazím vzťahy a budú ma všetci neznášať ak to začnem riešiť, že aby som tie 4 mesiace nejako vydržala. Tak ma to trochu odradilo...trápi ma to a neviem sa uvoľniť na tom byte, ale možno je to len v mojej hlave, sama neviem ako to preklenúť.