Dobrý deň,
v úvode by som sa chcela poďakovať každému, kto si môj post prečíta. Neviem či sa niekto stretol s niečím podobným v živote a bude mi možno vedieť poradiť lebo naozaj neviem čo ďalej. V januári tohto roku som začala pracovať na jednom projekte v zahraničí. Na koľko som vyštudovala informatiku a jazyky mi nikdy moc nešli, príchod do krajiny bol pre mňa veľmi stresujúci. Musela som si tri krát týždene popri 12h práci každý deň absolovať hodiny angličtiny. Za dva tri mesiace som sa nejak do toho dostala a začala som rozumieť. Nehcela som do zahraničia ísť ale v tú dobu som s vtedajším partnerom, s ktorým som bola šesť rokov uvažovala nad spoločným bývaním a keďže on bol taký ten človek, čo sedí celý deň za počítačom celé zarobenie peňazí a organizácia bolo na mne. Jas som ísť nechcela, lebo mne bolo tiež doma pri rodine za normálny plat 800 eur dobre ale partner naliehal nech idem, tak som šla. Mali sme dohodu že ja budem zarábať a on bude zatiaľ sa venovať hľadaním bývania. Jas om robila, on sedel doma a stale sa hral na počítači, nič nezmenil. Tak som sa s ním rozišla. Našla som si krátko na to priateľa tu na projekte. On už mal dieťa a nie je z rovnakej krajiny ako som ja. Od začiatku to bolo také zvláštne. Prvý krát sa so mnou rozišiel keď bol doma pri synovi 8 rokov, že on už sa nevráti a musíme to ukončiť lebo je to skoro aby som prišla za ním. Vrátil sa, ospravedlnil sa že spanikáril. Chvíľu nám to klapalo, bol však žiarlivý a dosť výbušný pre maličkosti. Potom ochorel na koronu a bols om nou v karanténe sedem dní. Starala som sa o neho, mne nič nebolo. Ešte podotknem že celý čas sme mali naplánované, že po skončení tohto projetku, pôjdeme ešte na rok na jeden project, kde sa spoznáme a pomaly sa začneme zoznamovať z rodinami. On však celý tento project, bez toho aby sme sa o tom porozpárvali počas korony zrušil, a povedal, že musí ísť za synom , (dozvedel sa ze syn ma nejake vazne problem v škole pocas karanteny ). Opať sa so mnou chcel rozísť, vybuchol na mna v podstate bez príčiny, mal záchvaty úzkosti, celú karanténu reval psychicky sa rútil každý deň. Potom sa opat ospravedlnil, že mal corona, bol slabý , mal black out. Rozhodol sa teda, ze ide nazad do svojej krajiny a chce aby som sla s nim. Jas om sa v podstate zacala ucit jeho jazyk, mam online hodiny, popri tom sa snazim popri tejto robote rozbehnut druhu robotu, co ma extremne vycerpava, kedze ju robim online, ale ked budem v jeho krajine, potrebujem z niecoho zit. V praci sa snazim ked mam volno tiez makat na tej druhej praci, lenze mame otvoreny office cize mi na krk stale dycha project manager a cely den som pod stresom na kolko kazdy kto prechadza mi pozera do pocitaca co robim. Je to na zblaznenie. Mam pocit ze aktualny partner velmi lipne na mojej dokonalosti. Lenze ja uz naozaj nevladzem takto dalej fungovat. Casto krat je nestabilny, nahneva a vytoci ho malickost. Napriklad ja neviem, pozerame televizor a nieco sa prepne, hned hnev, bucha veci rozhadzuje, nahlas zacne dychat az hyperventiluje a ja mam z toho uzkosti. Doma jeho ex manzelka zomrela, o dieta sa mu stara jeho matka, ktora je uzstarsia a velmi vela casu, 90 percent travi s malym jeho ex partnerka rovnako o desat rokov mladsia od neho ako ja. S nou tvrdi, ze to bolo extremne toxicke, lenze sa mu stale stara o jeho dieta a mne teda toxicka nepride, ale ochotna, neviem…..Tiez I napriek tomu, ze nie su spolu, ked sa o mne dozvedela, robila mi sceny…. Ja neviem .. Ci do toho ist ak ho mam rada, vravi sa ze vsetko sa da zvladnut ale ja neviem.