Pekný deň vám prajem a taktiež príjemné čítanie.
Na toto fórum som už párkrát písal s prosbou o pomoc, no musel som sem prísť zase. Nedokážem sa do nikoho reálne zamilovať. Po mojom prvom vzťahu som sa bavil s neskutočným množstvom báb, s väčšinou som bol aj na osobnom stretnutí, ktoré dopadlo takmer vždy na výbornú, nad očakávania, až sa človek čudoval, ako je možné, že to vždy takto dobre dopadne. Zbaliť babu mi nerobí absolútne žiadny problém, ale keď už chcem ísť niekde ďalej - posunúť to na vzťah, je vo mne neskutočný blok a to je ten, že necítim lásku. Cítim tie pekné slová, objatia a bozky, ale keď si mám predstaviť, že čo vlastne znamená ,,Milujem ťa", tak si vždy spomeniem na svoj prvý vzťah, ktorý bol zo začiatku unikátny, no časom to bolo niečo strašné. Naspäť k tej osobe ma neťahá vôbec nič, ale to bola jediná možnosť v mojom živote, kedy som cítil reálnu lásku.
Nech idem von s akoukoľvek babou, vždy sa prvé strenutie nejakým spôsobom otočí a začneme sa bozkávať, začne sa to uberať iným smerom a vždy to ide úplne jednoducho. Nemusím na to tlačiť, nemusím sa báť a skrátka takmer vždy sa to stane. A možno je to presne to, čo ma tak neskutočne odrádza. To, že človek už nemusí o nič bojovať, ale všetko má na dosah ruky. Nemusí tlačiť na pílu, pretože vie, že mu baba padne do náručia. Pre niekoho možno úplne ideálny stav, no mne to vôbec také užasné nepríde.
Už som z toho veľmi sklamaný, že všetko sa vždy takto pokazí, že vždy to stroskotá na tom, že neviem niekoho neskutočne milovať, že sa neviem reálne zaľúbiť a že som miestami chladný ako ľad.
