Sebavedomie

Nie je to nejaká super práca. Jedná sa o upratovanie bytoviek .Niektorý ju vnímajú ako podradnú , ale myslím si že lepšie mať aspoň niečo ako sedieť doma.

S tou pracou to je super. Pamätam zo starsich tem, ze si hladala. Palec hore teda

So psychológom to zatiaľ riešiť nechcem. Mám jednu kamarátku ktorá má v tom podporuje. Mám prácu, kde ma raz za čas aj pochvália. Snažím sa robiť všetko pre to, aby sa to zmenilo.

popripade rob nieco v com vies ze si dobra, co ti ide, to sa budes vediet aj sama pochvalit :) niekedy ta okolie nepochvali, aj ked to potrebujes, preto je dobre sa chvalit sama. postupne pomaly krok po kroku. alebo ako uz spomenuli, s niekym kompetentnejsim si sa neskusala rozpravat? mozno teda psycholog alebo tak, ak uz je to vaznejsie.

zacni drobnostami, to co si dokazala, co dokazes co vies. popripade sa porozpravaj s psychologom, ten ti pomoze ako ziskat stratene sebavedomie

Malo by ta povzbudit aj tvoje okolie, povedat ti, ze nieco si urobila dobre.
Dalej zacni s jednoduchsimi aktivitami kde je sanca uspiet. Ked uvidis, ze sa ti nieco podarilo, ziskas sebavedomie a odvahu aj na narocnejsie veci.

Ešte k mojej odpovedi - ja napr. som napriek vysokej škole tiež dostala pocit, že som nula, lebo nezamestnaná visím rodičom na krku a odma sa hádame, ale budem podnikať a budem mať peniaze na školu a na iné veci, venovala som sa záujmom, pomáhala v cirkvi a iným, a zlepšilo sa to, nemysli na seba, ale na iných. Pomáhaj druhým a zároveň na sebe pracuj. Ja som sa vypracovala v lit. súťažiach, kostala som sa na nich dosť vysoko, hci to je nepodstatné, a chcem vydať knižky, urobit štátnicu z jazyka a možno aj durhú vš, a rob si radosť maličkosťami, ja sa denne teším, že mám sestru, milovaného psíka, záujmy atď. Nájdi si niečo, čo ti bude robiť veľkú radosť a tým začni. Mne to dosť pomohlo. Ale j asom veriaca, vidím to takto. Uvidíš, ako ty. Skús to takto. Tiež mám kompelxy zo vzhľadu, pokazené prsníky, chcem zarobiť na nové zuby a operáciu a uvidím....Nevzdávam sa. BOla doba, kedy som zložila zbrane, ale už som znovu na nohách...Priznám sa že som potrebovala pomoc, a vďaka otmu som na tom tak, ako som. Keď ma prepadnú také pocity, idem robiť, umývať riad, dlážku, okná, učímsa variť, piecť, chcem chodiť na flautu a píšem, píšem...Nájdi si záujmy a pomáhaj iným :D Uvidíš, ako to na začiatok zaberie a potom choď za svojím.

ahoj, nezúfaj si, aj ja mám občas nízke sebavedomie...v živote sa mi moc nedarí,ale som veriaca a len vďaka tomu sa držím nad vovou...viem, čím prechádzaš, išla som tým celé roky aj idem...a ja veírm, že sa to zmení a ty tomu ver tiež...Treba pre to niečo urobiť aj ale. Stále mi to Ľudia hovoria. Že sa nemám Ľutovať, ale konať. Len enviem, ako, uvažujem nad tým, ale skrátka na to prídeš postupom času.