Ahojte zeny, chlapy… som mlada baba 28 rokov v sest rocnom vztahu s priatelo (37). Od zaciatku vztahu nas vztah bol dost taky zvlasny co sa tyka pocitov a toho ze ludia nie lahko rozpoznali ze to medzi nami iskri…jasom padla do zalubenosti behom sekundy..
Jeho naklonnost v mojich ociach nebola takou aku by som od partnera ziadala.ale pacil sa mi, pacil sa mi nazormi a to aky je..vedela som ze je ten koho vhcem mat uz javzdy pri sebe! To som este nevedela ze to bude taky “tazky oriesok” . Priklad: prvy valentin- neuznavam tento sviatok no tym ze sme sa poznalib5 mesiacov som to brala ze to bude romanticke a Lyzovacka v Taliansku to atmosferou zdvojnasobovala. Ale …. Prisiel vecer a neprebehla ziadna komunikacia o tom ze “laska krasneho valentina” nie som materialny tym skor mi ide o pocity - citi ze ma partner miluje a lubi a to som uz od zaciatku ocalavala a nedockala som sa tak som chcela kricat ako ho milujem ale nedokazala som. Kedze bol “cerstvo” rozideny brala som to tak ze sa zotavuje… no po roku som sa odhodlala a povedala mu ze ho lubim jeho odpoved? Ze na neho tlacim al chcem odneho pocut tieto slova PO ROKU. Po dvoch rokoch som si zacala uvedomovat ze minto chyba, chyba mi blaznenie chybaju mi dotyky slova” pacis sa paci sa mi tvoje telo vzrusujes ma jednoducho zacinala som pripadat nepritazliva pre neho a rozmyslat preco sme spolu…komunikcia ostavala na bode mrazu.. pritahovalo ma na nom to tajomne spravanie no zaroven som si kladla otazky preco! jeho povaha ze je opak mna (ja rebel on tichy)… pytala som si objatia v posteli … pytala som si bozky… s tymito pocitmi neskor prisli vycitky k nemu ze ma nema rad a ze sa necitim lubena.. slovami “keby som stebou nechcel byt tak som stebou neni” nasa debata vzdy koncila.. 6 rokov vztahu a ja doteraz netusim kedy a ci vobec chce mat somnou deti.. lebo pre neho je tato tema tabu… rozhodla som sa ze uz nevladzem bojovat sama a stale ustupovat.. a ze sa vzdam a odidem spat na Slovensko- zijeme v Anglicku… na slova mojho odchodu mykol plecami a ze ked chcem ist nech idem ze on ma na silu drzat nemoze ked mi nevyhovuje to aky je! Vzdy som mu vravela ze ho milujem ako kona to aky je - ze mi chyba komunikacia… stale mi vrta v hlave ci vyhovorka typu “ja som proste taky a iny nebudem “ je odpovedou na to ze nedokaze bojovat za mna za nas vztah a povedat mi ze ci mi hrabe kde sa stahujem ze ma nepusti ze nechce omna prist.. je to dospely zrely chlap ktoreho mi panbozko zoslal z neba no srdce mam tak slomene ze si nedokazem uz asi predstavit byt po jeho boku a pytat si jeho lasku a naklonnost.. je vek 37 naozaj uz len o tom mat partnerku a brat ju ako samozrejmost? Ked som sa soytala ze preco ma nepoziada o ruku preco sa nevezmeme nemame deti.. odpoved “a kedy ta mam poziadat sak si stale urazena”
Neustale premyslanie co mal este zmenit, zhodnotil ze som stale urazena…
Obcas si myslim ze Je chyba vo mne! :-( som dost vycerpana kazdy vecer placem a boli ma ze odchadzam a jeho gesta naznacuju ze mi este dvere otvara nech idem, on nekomunikuje ani sa nijako nesnazi riesit to co medzi nami je… nevravim ze som bezchybna.. no na moje problemy ktore som snim kedysi zdielala mi odpovie ze co sa trapim aj ked nic nevyriesim.. no chcem oporu len aj ked potliapat po pleci ze vsetko bude dobre! Neskor som vyhladala psychologicku pomoc na vyriesenie mojej osobnosti a ci je naozaj chyba vo mne.. Ja som si oblubila jeho rodinu a aj oni mna.. no vsetci mi varovne naznacili aj jeho rodina ze je aky je.. ze to snim bude tazke.. Kazdym dnom dufam ze ten hore mu da znamenie aby zabojoval za nas.. :-(
Namiesto travenia casu spolu a “tulkania” v posteli sedaval a seda s chlapcami slovodnymi veku (25,27) a pije si snimi v pohodli pivko.
Je azda tak tazke ukazat zene ako velmi ju milujete ?
Poradte co by ste na mojom mieste robili.. prezila som snim krasne obdobie no narusa ho jeho neschopnost komunikovat :-(
