Ahojte riesim problem s byvanim. Z nazvu je asi jasne o co ide. S chalanom sme nieco vyse roka a pol (ja mam 27, on 31) par neuspesnych vztahov za sebou, obaja zarabame. Keby mam zratat financie dokopy mame usetrene 10 000 € on 5000 a ja 5000. Platovo zarabame dohromady 1700€. Vydavky su iba na auto, plus co on a ja prispevame rodicom 100€. Na pretras prisla tema byvanie, osamostatnenie. On chce byvat na dedine u rodicov, kde si prerobi vrch a rodicom ostane spodok a vedla v pristavbe preraba byvanie jeho brat s priatelkou. Pozemok je spolocny, zahrada tiez. Priratajme si k tomu 2 papagajov, 2 psov, 1 macku, a huf sliepok. To je jeho predstava. Moja predstava je byvat vo vlastnom (v meste alebo na dedine) kludne aj v mensom. Chcem sukromie a nie sa delit o chalupu a o pozemok so svokrovcami a buducou svagrinou. Nemat sukromie a byt stale pod drobnohladom. No on o tom ani pocut nechce. Prisla som s milionmi navrhov, garzonka 2 izbak, 3 izbak, ist do podnajmu ale on o tom ani pocut nechce. Na dom peniaze nema pozemok nema a do bytu on nepojde. Hypoteku si zoberie podla jeho slov max. 60 000€. Som uz zufala, pripada mi jak mamkin cecok co sa nevie osamostatnit. Co mam robit? Ako mu mam do hlavy dostat to, ze ja s jeho rodicmi byvat nechcem. Rodicov ma super aj svokor aj svokra nemozem povedat nic zle ale proste sukromie je sukromie. Vidim to na sestre byva so svokrovcami a je to otras plus jej robi peklo svagrina. Ako sa k tomu celemu postavit? Deti nemame, nie sme zobrati, pracujeme obaja. Uz som pisala aj na par inzeratov ze mam zaujem o byvanie mozno ho tym nejako rozhybem ale pochybujem :( pripada mi to ako zbytocne strateny cas lebo ked uz teraz mame odlisne predstavy o byvani aj o 5 rokov to tak bude ale on si to neuvedomuje stale si ide svoje a mysli si ze ja zmenim nazor a prisposobim sa... ja som sa prisposobovala 27 rokov mojim rodicom necchem sa uz po zvysok zivota prisposobovat nikomu chcem byt vo vlastnom. Co mam robit?
MAMKIN CECOK
normalne mu to do oci povedz, ze ty s jeho rodicmi byvat nechces aj ked ich mas rada ale nevies si to predstavit. uvidis ako bude jeho reakcia. ak sa tieto vase cesty nebudu vediet spojit, tak ich jednoducho rozdelite. otazka byvania je dost podstatna vec a vzdy sa musi jeden prisposobit tomu druhemu alebo najst nejaky kompromis, no ocividne on ich robit nechce.
Ty ho asi tiez moc rada nemas, ked ho takto posmesne nazves.
Boze takych chlapov by som kopala
On si to predstavuje idylicky, ze budu vsetci byvat na kopke a nezistne si pomahat, ale realita byva ina. Vrazi peniaze do prerabky vrchu domu, ktory ani nie je jeho, lebo ak ho ma s rodicmi po smrti bude musiet vyplatit brata, ak je pozemok spolocny aj keby bol dom jeho, vlastne nie je, lebo pozemok pod nim mu nepatri.
Ty si najdi vlastne byvanie, ak ho velmi lubis, nemusis sa s nim rozchadzat, len jednoducho nebudete zit spolu. Asi nikdy, resp.kym mu nedojde realita a to bude mozno az vtedy, ked pride o peniaze a rodina sa rozhada o majetky. Nehovoriac o tom, ze si tam nikdy poriadne nezasexujete.
Čo najskôr si toto musíte podľa mňa vyjasniť, lebo ak sa prispôsobíš, sama podľa mňa vieš, že by to tak nemalo lhého trvania a len by si tak stratila čas. Nie je to pre každého mať partnerovu rodinu neustále za zadkom
tak mu to jednoducho takto narovinu povedz. ja ta uplne rozumiem, spravila by si chybu, keby si sa v tomto prisposobila. to nebude dobre, ked tam byvaju jeho rodicia a este aj jeho brat, fuuu, to by po case bolo hadok a hlavne ziadne sukromie.
Vychádzať môžeš akokoľvek dobre so svokrovcami, ale akonáhle to bude bývanie tak tam už to také ružové nebude, preto robíš dobre, že sa toho strániš. Ono skôr či neskôr, by to Váš vzťah naštrbilo a zrejme zničilo, ale je lepšie sa rozísť v dobrom pokiaľ nie sú deti a svadba ako potom.
Takže pokiaľ bude trvať na svojom a je to pre Vás zásadný rozdiel v spolužití tak tam asi nemá význam ďalej pokračovať,ajkeď nie jeľahké zahodiť 5r života s niekým.
nevieš, aké bude bývanie so svokrovcami, ale chápem Tvoje obavy a ochranu súkromia. Tu sa radiť všeobecne nedá. Rozhovor. Uistenie, že nemáš nič proti jeho rodičom, a že ich môže navštevovať tak často, ako si to on želá. Ak sa rozhovorom nič nevyrieši, nerieš nič ani Ty, len nechoď k nemu bývať. Daj tomu pol roka, a keď sa nič nerozhýbe, rozíď sa s ním ako s neperspektívnym vzťahom.
Ja by som do takeho byvania nesla. Nestracaj s nim cas, najdi si niekoho normalneho kym si mlada, po 30-tke sa ti uz bude hladat horsie, to uz ostanu vacsinou len taki co ich ziadna nechce.
Tak s týmto človekom nezávislé šťastie nezakúsiš, bohužiaľ. Je rozhodnutý bývať s rodinou, to nezlomíš a kebyže krátkodobo i áno, o to viac sa bude ťahať "za svojimi"...
Neviem, či chceš s ním strácať čas.
