Dobrý deň, dost často sa mi stáva, že v panických alebo stresujúcich sitguáciach, rozmýšľam o ľudoch, ktorých poznám, no dlho som ich nevidel alebo neuvidím, proste rozmýšľam o veciach, ktoré mi to len zhoršujú. Sám si uvedomujem, že lepšie by bolo, nerozmýšľať nad ničím,a žiť svoj život ale vteddy vám mozog funguje ešte dva krát rýchlejšire než normálne.
Existujú lieky, ktoré by dali ako tak do poriadku myseľ, teda aby mi to nezhoršovalo úzkosť úzkosť, s tou sa možno dá bojovať ale tote myšlienky, to sú peklo.
Vlastne dlhodobo mám s tým problém, až priveľmi prežívam životy druhých, to ako žijú, ako sa musia cítiť, a moja reaita ide mimo.
Uvedmujem si, že to není správne rozmýšľanie ale nech sa snažím akokoľvek, vždy sa to vráti.
Aj mám ešte taku otázku, nejako sa bojím dospelosti, faktu, že život sa navždy zmení a hotovo, už sa to nevráti.
Tento strach, už ma neraz donútil rozmýššľať o samovražde, no to sa nedeje pravidelne, deje sa to, že pociťujem obrovský strach voči veciam, ktoré jednoducho patria k životu a sú nevyhnutné
