Ahojte
Spoznali sme sa cez internet veľmi sme si rozumeli. Predstavu o budúcnosti sme mali skoro rovnakú taktiež aj o prítomnosti. Po mesiaci sme sa stretli. Zamilovala sa do mna okamžite a ja tiež. Prvý mesiac to bolo tak nádherné. Ale až keď prišiel Január keď mi povedala že už dlhšie ma finančné problémy kvôli korone to začalo byt zlé mala nálady ako počasie raz ma milovala tak že nemohla byt bezomna na druhý deň som jej vadil. Pripisoval som to k tomu že ma tie finančne problémy. Snažil som sa jej odľahčiť situáciu nakupoval som jej potraviny jazdil som len ja za ňou (50km) spravil údržbu v aute atd. Proste kde sa dalo tam som jej pomáhal. Až raz mi naznačila nepriamo že chce odomna peniaze. Vyslovene som jej povedal že peniaze jej nedám lebo samému mi to nevychádza. O pár dní sme sa rozprávali a povedala mi že jej najlepsi kamarát by jej dal hocikedy peniaze keby si zažiadalo tak som jej ukázal účet že proste fakt nemám peniaze. Týždne išli a jej správanie bolo fakt ako počasie miluje ma nemilujem ma. Potom som už začal byt aj ja z toho nervózni tak som začal (bohužiaľ) tlačiť sprostimi otázkami doteraz sa za ne hanbím. Ľúbiš ma ešte ? Dáš mi pusu ? Prečo mi nedáš pusu ? (Prečo sa ma neopýtaš aký som mal deň čo som robil ? Ďalšia chyba bola s mojej strany že som zabudol na rodinu priateľov šport dýchal a žil som len pre ňu. A ona to isté prestala cvičiť prestala hrať na klavíri proste 24/7 spolu pri tom mi rozprávala že mám ísť domov za rodinu zacvičiť si atd. Nepočúval som chcel som byt len s ňou.) Pritom sa snažila keď mala dobré dni. Len ja som vždy tlačil na ňu keď mala tie zlé dni a bol vždy oheň na streche. Ma 3 práce aby uživila výdavky a vždy jej ešte 50€ do konca mesiaca chýbalo. Nastal deň D dopravná nehoda rozbila služobné auto a dali jej to zaplatiť lebo to bola jej chyba. Stal som pri nej ako opora a sľúbil som jej že jej s tým pomôžem. Jedného dňa mi povedala že chce byt dva dni sama že si potrebuje urovnať myšlienky. Po dvoch dňoch mi povedala že je koniec. Že ona nevie čo je láska a nevie čo chce a že necíti odomna podporu. Napriek rozchodu som jej zaplatil škodu na aute ktoré rozbila lebo mi jej bolo ľúto. Po pár dňoch sme sa stretli porozprávali že je sprostá že ona si neuvedomuje koho ma pri sebe že takto ju nikto ešte nelubil a toto pre ňu ešte nikto nerobil. A ja som zase povedal že zatiahnem ručnú brzdu a nebudem pri nej 24/7 že začnem aj cvičiť zase. Tak sme sa dali dokopy znovu po týždni. Ale nedodržal som to a ona nedodržala to že nebude mat správanie ako Aprílové počasie. Finančne problemi mala stále ale nie už také. Peniaze ani nič už odomna nechcela za to sa mi na “kolenách” ospravedlnila že to odomna žiadala. No ale teda ja som nedodržal že nebudem u nej na byte 24/7 ale bol som nejako som si to neuvedomoval zase som nepočúval a zase mala zle nálady a zase prišli moje nátlaky lebo mi neprejavovala lásku tak ako som ju prejavoval ja. Začali zase moje otázky ktoré som spomenul hore za ktoré sa dodnes hanbím. Popravde som ju tak ľúbil že som mal strach že ma znovu opustí. A to aj prišlo. Že mi nechce ubližovať že ona nevie čo je láska nevie čo chce a nevie či ma ľubi že ona by takýto vzťah nechcela keby jej to niekto robí že sa nemám samého seba klamať a že to bude lepšie. Veľmi ju ľúbim aj napriek tomu ako mi ublížila za cely ten čas. Čo som tu ani radšej nenapísal lebo by som sa hanbil. Ale vždy som jej odpustil. Keď som si bol pre veci tak veľmi plakala naše fotky mala pri posteli tak sme sa rozprávali dve hodiny priznal som jej všetky moje chyby že som si ich uvedomil navštívil som aj psychológa kvôli tomu aby ma nasmeroval aby som už nerobil to čo som robil. Keď som odchádzal podala mi list 4 A4 komplet plné že ju to mrzí ale nechce mi ubližovať. Viem že nikto druhý v tom nebol. Napísal som jej teda aj ja list celé som jej to vysvetlil ospravedlnil a naznačil som jej že ju stále ľúbim a chcel by som to vrátiť späť ale už naozaj s rozumom. Na list mi napísala že bol krásny že plakala pri ňom ale nenapisala nič konkrétne. Prvé dva týždne po rozchode mi vždy písala prvá kde som. S kým som. Ako sa mám. Čo budem robiť... Samozrejme som jej aj ja napísal prvý nie len ona. Pár krát sme sa aj stretli ale nechcel som znova tlačiť tak som sa nechcel o tom baviť nech ma kľud nech rozmýšľa bez žiadneho nátlaku. Naposledy mi už ani neodpisala keď som od nej niečo potreboval. A teraz už ani nepíše. Poraďte mi prosím vás. Ďakujem.
