Aka praca vas bavi?

ahjajaj velmi pekne si to napisala. Nikdy som sa takto na pracu asistenta ucitela nepozerala, no vidim, ze to ma zmysel. Budem drzat palce, aby praca bola na dlhsie casove obdobie.

Beriem, ze urcite zivotne obdobie clovek vykonava pracu, kt. ho nenaplna. Nemyslim si vsak, ze by sa s tym mal uspokojit. V praci sme 9 hodin, po praci nam myslienky casto zabludia k pracovnym uloham. Tak nech je to aspon nieco, co cloveka bavi.

mat pracu, ktora ta naplna a vie ta aj financne zabezpecit, je v dnesnej dobe naozaj luxus a nie vsetci maju to stastie. vela ludi svoju pracu nema rado

Málo kto robí ozaj to, čo by v živote chcel. Nie je doba ľahká, aby si človek mohol vyberať, takže vo väčšine to ostáva len pri zvyku a snoch

ahoj, podarilo. 16 rokov som bola učiteľka, kým ma vyhodili, keď som už z nej vyhorela. Pracovala som inde, všade som naberala skúsenosti, vlastne sa mi páčilo všade, ako keby som bola na nejakom výlete. Potom som ťažko ochorela a ako invalid som sa zamestnala znova v školstve, tentokrát ako asistent učiteľa. Teraz nemám na starosti celú triedu, ale iba pár detí, ktorým pomáham. Vidím, že kvôli mojej pomoci lepšie napredujú, začínajú si viac veriť, učia sa lepšie čítať, rozvíja sa im slovná zásoba. A keď idem na chodbe a uvidí ma niektoré z menších detí, rozbehne sa ku mne a objíme ma. A už nejedno mi povedalo, že ma veľmi ľúbi. To je na nezaplatenie. :-)
Prácu som extra nehľadala, nevedela som vopred, či ju budem zvládať, keď som invalid. Iba som sa prihlásila na pár miest, a poslúchla som lekára, ktorý mi povedal, že aj vybavenie invalidného dôchodku aj prácu mám skúsiť a uvidím. A zrazu mi vyšlo obidve. Práca má jediný háčik: je na 1-2 roky. A ja by som tu rada ostala do dôchodku a mala zmluvu na dobu neurčitú.