Bolesť zo vzťahu s mamou

Ahojte ďakujem za rady, v podstate sa to snažím aj dodržiavať ..bývam v BA už viac rokov a už som si aj našla prácu ale začínam trošku neskôr ..najťažší je pre mňa bod "nepripúšťaj si to" alebo "ber to s nadhľadom" veľmi by som to tak chcela ale problém je že po hádke alebo kriku z jej strany plačem aj pár hodín nie som schopná v ten deň nič jesť ani piť nedokážem nič robiť ma to vyvedie z miery..len pozrám do blba a idú mi slzy a neviem sa cez to preniesť..možno preto že na jednej strane je fakt občas strašné dobrá ku mne a vždy je tu pre mňa..ale potom mi z ničoho nič vynadá a totálne ma odsúdi a ničím sa jej nazavďačím..veľmi by som chcela prísť do štádia že mať to na háku alebo aby to menej bolelo ale neviem ako prejsť tou bolesťou...chodím aj na terapiu ale akosi mi to až tak totálne nepomáha aj keď si za terapiu dosť platím ... neviem sa proste vzchopiť a ísť ďalej cítim sa že som stratená a odsúdeniahodná a spustí sa vo mne milion výčitiek a pocitov nehodnosti že som zlyhala...myslím že to je tým že mám s ňou závislý vzťah..skúšala som už všetko niekedy aj chodiť domov raz za 2 mesiace len teraz kvôli tej chorobe som chcela byť s ňou viac..na jednej strane sa bojím že o ňu prídem na druhej sú tie stretnutia plné slz...a mám aj ocka on je v pohode milučký dobrý ale nikdy sa ma nezastane ani mi nezavolá a nejako sa nezujíma o môj život a súrodenci si žijú svoje životy a tiež sú dosť závislí na maminých názoroch boja sa reagovať inak a tak radšej iba poslúchajú..

ahoj, ja som zvykla mame povedať, kde práve som, aby nebolo tak, že ma čaká, a ja neprichádzam. Tvoja mama mi pripadá citovo veľmi nevyrovnaný človek. Ber ju, prosím, s nadhľadom, ona už iná asi nebude, a nemôžeš vedieť, aká budeš Ty v jej veku. Nepíšeš, koľko má rokov, ale keď máš 30, tak rátam, že môže mať o 22 - 30 rokov viac, ako Ty. To mi nepripadá tak veľa. Má zrejme po prechode, alebo si ním aktuálne prechádza a môže to byť jedným z dôvodom jej nevyrovnanosti. Neviem ani, či pracuje, či si jediné dieťa, či žije s ockom. Myslím, že by si sa mala naučiť prijímať mamu takú, aká je. Bývať s ňou by zrejme nebola veľká výhra pre Tvoju psychiku. Predovšetkým by som sa snažila nájsť prácu, aby som mala bezpečný príjem. Ostala by som v Bratislave, a kamarátky navštevovala raz za dva týždne, teda rovnako často, ako by si išla na víkend k mame. A telefonovala by som jej asi raz - dvakrát za týždeň.

Mne to pripadá ako manipulacia z jej strany(raz dobra,raz zla). Na druhej strane,je tu aj korona,ktorá moze toto cele zhorsovat, neudavas kolko ma rokov a ako vazne ma zdravotne problemy(pripadne ci nie je rizikova skupina )Mozno sa boji,ze tym,že chodis s niekym von,ze jej nieco nechtiac donesieš. Pri takychto typoch ludi ak uz sa neda vylucit uplne kontakt (co s mamou je asi tazko) tak ho aspon obmedzovat,o co si sa pred koronou snazila a skusat si nepripustat jej vybuchy aj ked je to tazke.Ked zisti,ze sa ta to nedotyka,nebude mat nad tebou taku moc. Drzim palce.