Ahojte, ani neviem prečo tu píšem, ako si a bojím rozhodnúť pre nejakú z variánt....tak asi hľadám nejakú podporu alebo názory. Pár dní pred Vianocami som prišla o prácu a tiež som prišla domov k našim, inak bývam v podnájme v meste. Domov nechodievam veľmi rada, lebo máme trochu napäté vzťahy v tom zmysle že hoci mám 28 a už 3 roky žijem sama, dosť sa s mamou hádame a často chce za mňa vybavoať veci a tak. Takže chodím domov tak na víkend v intervale asi raz za 2 mesiace. Teraz som už skoro 3 týždne doma a nejako som nešťastná aj keď sme sa s našimi doteraz až tak nehádali, cítim sa tu trochu ako v bubline, mám navarené opraté, keď chcem pomôcť, tak naši veľmi nechcú, že si to radšej sami spravia, tak celé dni trávim väčšinou za pc alebo sa idem prejsť na miestnu roľu...mám tu jednu kamošku s ktorou občas chodím von, len cítim sa tu tak veľmi nesvojo. Dnes sa mama rozplakala začala po mne kričať že iné deti radi chodia domov k rodičom narozdiel odo mňa a že čo by za to dali keby im rodičia tak vybavoval veci, pomáhali im a vozili ich všade že som nevďačná a oni pre mňa tak strašne veľa robia a ešte sa aj tvárim ako trpím doma a že len uvidím ako mi bude samej prepínať na byte...Chcela by som sa vrátiť späť do mesta do podnájmu ale je tento lockdown a na byte budem sama a som aj bez práce..neviem sa rozhodnúť avšak doma sa cítim tak "skostnatene" ako v nejakej zlatej guli a tak veľmi neslobodne, ako keby som vôbec nedokázala byť sama sebou, neviem či tomu môže niekto rozumieť..ale tak trochu som sa vyžalovala..
Problémy doma vs samota na byte
podla mna si sa rozhodla dobre, ono strach je podla mna normalny v tvojej situacii no musis si hlavne verit a mat pred ocami neustale to, preco to robis. das to neboj
Dobre si spravila, ze si isla k sebe do podnajmu. Ked je clovek uz zvyknuty byt sam, tak si tazko zvyka byt znovu u rodicov. Ale co sa tyka tvojich vztahov, mali by ste si s mamkou vsetko vysvetlit, aby sa to napatie stratilo a aby si rada chodila domov, aj ked iba obcas.
Ahojte :) vďaka za vaše odpovede....no napokon som sa rozhodla pre ten nájom a prišla som sem..iba ma prepadol taký strach ako to dám...tak uvidíme..vďaka za povzbudenia
Možno by bolo dobré sa doma o tom porozprávať, že čo by tebe vyhovovalo a čo im, s čím máš ty problém a s čím oni možno potom aj tie vzťahy budú lepšie.
je mi ľúto, ako si rozumieš s rodičmi. Na Tvojom mieste by som bývala v podnájme a rodičov by som každý druhý víkend navštevovala a volala by som im aj počas týždňa.
Skús si prezrieť pracovné ponuky a prihlásiť sa na niektorú.
Ja som tiez nikdy nemala dobre vztahy s matkou. Usla som stovky km daleko do Nemecka a domov chodim velmi nerada. Posledne som tam nebola viac nez rok a ani ma to tam netaha. Mam stastie ze mam pracu, mozem tu zit a platit najom. Zijem sama ale mam tu kamosa a kamosku s ktorymi sa stretavam aj teraz v korone, chodime na vylety do prirody a tak. Aj ked teraz kvoli nariadeniam uz nemozme ist traja spolu ale vzdy len dvaja. Tato doba je tazka skoro pre kazdeho. Neviem ci si mozes dovolit platit podnajom ked si prisla o pracu, ak ano ja by som od rodicov odisla. Zit v napati vam nebude prospievat. Ak by som bola v tvojej situacii a pracu si nevedela najst, skusila by som sa spytat v nemocnici ci ma nepotrebuju ako dobrovolnicku, pomahat s niecim. Mam kamosku zdravotnu sestru a padaju na hubu, nestihaju nic.
Rodičia sa k tebe správajú ako k malému dieťaťu a mama od teba nezdravo vyžaduje vďačnosť. Kým si neviete vyjasniť vzťahy, tak sa u rodičov cítiť dobre nebudeš. Pokiaľ sa cítiš dobre v podnájme tak môže byť lepšie ísť tam. Asi aj tam máš známych a s kým ísť do prírody. Pokiaľ nemáš psychické problémy tak samota sa dá vydržať.
Ja som na tom tiež blbo. U rodičov mi je blbo. Nemám kam ísť, nemám nikde spoločenské zázemie, a zo samoty mi preskakuje, lebo mám psychické ťažkosti.
