Ahojte. Určite ma tu viacero ľudí pozná a posledne som písal, že som ako keby rezignoval v určitej veci, ktorá sa týka vzťahov. Viete dobre, že som tu písal asi pred 2-3 rokmi, že som ešte nikdy nemal vzťah, sex, že som neskúsený, čo sa teda tiahne so mnou doteraz.
Pred nejakým časom som písal, že už nepociťujem v sebe potrebu si hľadať kamarátku, vzťah, že som sa už akoby v mojich 26 rokoch zmieril s tým, že som proste na tom tak, ako som.
Potom prišiel deň, kedy som si vytvoril Facebook a pridal som si do priateľov pár ľudí s ktorými som sa dakedy poznal. Píšem si tam s jednou babou s ktorou som niekedy pracoval, ktorá mi navrhla, že by sme mohli ísť spolu von. Tak sa teda aj stalo.
Keď sme boli spolu von, tak padli slová, že sa ona sa páči mne a ja zase jej. Po asi dvoch týždňoch čo sme boli von mi napísala, že jej bolo so mnou veľmi fajn a že je veľmi rada, že sme sa spoznali.
Lenže tu nastáva ten problém, že mňa tieto slová vôbec nezahriali pri srdci. Vôbec to so mnou nič neurobilo. V podstate od skončenia strednej školy som čakal, že pôjdem s nejakým dievčaťom von, že si nájdem konečne poriadny vzťah a neskôr som sa zmieril s tým, že ten vzťah už asi nenájdem a že by mi stačila aj kamarátka s ktorou by som sem tam išiel niekde von.
Je možné, že som už tak zanevrel, že už nepotrebujem to, čo som dakedy tak veľmi chcel ? Že to zo mňa úplne vycucalo energiu za tie celé roky čo som sa tým vkuse zaoberal, že na to jednoducho už nemám síl ?