Zdrravím, nájde sa tu niekto, kto si úspešne poradil z úzkostnými porucham? Ja sám to prežívam a je to hrozné, lllebo mysľou vám behajú myšlienky, ktoré by ste tam nechceli mať.Alebo nutkavé pocity uprostred noci, to tiež neje nič príjemné. Stále mate pocit že ten svet neje skutočný, pryetože sa nedá zvládnuť. A takéto myšllienky mi spôsobujú úzkosti. Ja tie myšliyenky neovládam ani. Mysľou mi napríklad behajú myšlienky aj nato že nikto z nás není večný a veľa blízkych ma razm opustí atd. Na jednej stranye pred pravdou neutečiem no na druhej strane myslím nato aj ked nechcem. A zdravotné prooblémy mi celú situaciu eešte komplikujú.
Úzkostné poruchy
torendo
Peggie26
ahoj :) ja úspešne žijem s úzkostnou poruchou prelína sa mi s jemnými depresiami a obsesívnymi myšlienkami čo je vlastne všetko neuróza ktorá sa vie škaredo prelínať s rôznymi inými neurózami všetko sa to začalo ... panickým záchvatom pridali sa psychosomatické ťažkosti, prestalo fungovať trávenie,myseľ, bušenie srdcca, trpnutie tvare ruk, problémy s dýchaním, neskôr to prerástlo do silnej úzkosti a pocitu že sa zblazním strach že ma zavru až to skončilo najhorším nasilnymi obsesnými myšlienkami. Takto ti poviem viem že je to peklo naaozajstné a nikto si to nevie ani v najhoršom sne predstaviť. Keď už sa to nedalo vydržať zašla som k psychologičke a myslela som si že ma hneď pošlu na psychiatriu ...nestalo sa tak :) vtedy mi došlo že tieto problémy sú bohužiaľ bežné. To je prvé zistenie čo mi pomohlo. Druhá vec bola uvedomiť si že mám psychickú poruchu odrazu som vedela že všetky myšlienky sú vytvorené dlhodobým stresom a je to chemická zaležitosť v mozgu. čiže ja za to nemôžem. Tretia vec bola cez tie hrozne stavy športovať. Nasilu a tvrdo. Štvrtá vec bola najťažšia ignorácia tých myšlienok objavil sa strach že niekoho zabijem a budem v blázinci alebo že sa zblaznim a každému budem na obtiaž? Ok na vedomie beriem zistenie číslo 2 je to len v hlave a nikdy sa to nestane. Potom zistíš že každá ďalšia úzkosť je slabšia. Piaté pravidlo keď sa to vraca treba ti pauzu chodď spať pozeraj filmy a nikdy nerozoberaj v hlave čo ťa napadlo. Povedz si že to budeš rozoberať keď ti bude lepšie a pravda je že keď ti bude lepšie si na to nespomenieš. 6. príjmi že to už bude vždy do konca života s tebou a nauč sa stým žiť. 7. v prípade potreby vyhľadaj pomoc maj aspoň jedného človeka čo o tom vie. Keby bolo veľmi veľmi zle potrebuješ pohľad na vec niekoho iného .....ja osobne neberiem žiadne lieky niekedy sami to neobjavý aj 2 mesiace tak nechcem zbytočne si ich dávať a nieekedy to odíde za 2 dni niekedy za týždeň ale každým mesiacom od prepuknutia je to slabšie a slabšie. Ale určite keby som s tým nevedela žiť tak si lieky dám predpísať :) veľa šťastia maj na pamäti že je nás extrémne veľa a nie si v tom sám. Keď som začala viac počúvať ľudí od kedy žijem stýmto tak som zistila že polovica ľudí ma :( psychické problémy a veľa razy aj omnoho horšie. Len sa naozaj staraj o svoju psychickú aj fyzickú pohodu a bude dobre
