Dobrý večer, som pacient priputaný k posteli a cchcem poradiť. V poslednom case trpím poblémom celkom nepríjemným. Čo i len opustím svoju posteľ začnem sa pschicky cítiť strašne. Prirovnal by om to k silnej úzkosti a je pre mna peklo vykonávať bežné činnosti. Možno to bude znieť divne ale ked sa vonku zotmie, nedokážem sa ani sústrediť nato čo sa deje, v hlave mám len to že je tma a nič iné. Aj to sa mi stáva že ked som v pokoji zrazu začnem cítit šialenu nrvozitu a tak. Ak má niekto skúsenosti z niečim takým poradte budem veľmi rád alebo aspxon poradit ci je to riešiteľný problém alebo tak. Vopred dakujem.
Chcel by som poradit
torendo
daliborbenedik
Nesmieš myslieť na to ako sa obesil tvôj otec.Pekné sny.
ovomaltine
torendo, pomohlo ti nieco?
lukas1234
Potrebujete pomoct poznam cloveka ktory ovlada magiu pracuje osobne aj na dialku napiste mu alebo pozrite si jeho stranku www.odrabanie.sk Vestec.magia@gmail.com
torendo
Také podozrenie aj ja mám že úzkostná porucha panická, obsedantno-kompulzívna či ako sa tvolá. Nechcem sa hrať na doktora ale to čo som vymenoval to všetko sedí. Príznaky prejavy to sa zhodfufje s mojími. Naviac ma zaujímalo či sa dá taký pruser vôbec riesiť laebo je to poriadny problém
torendo
Ďakujem za dpovede lebo si uz ani nepripadám ako človek s tímito problémi a som aspon múdrejší
kotros
no vyzera to ako nejake paranoje zacinajuce, zachvaty uzkosti a tak. preco sa to deje by ti pomohol asi zistit len psycholog...
torendo
Ďakujem za dpovede lebo si uz ani nepripadám ako človek s tímito problémi a som aspon múdrejší
torendo
Ahjajjaj dakujem za odpoved no tá úúúzkosť je neskutoočná tá mi vlastne bráni vo veciac čo ostatní robia denne a problém je ten že nesom este beznádejný prípad, musím veľa cvičiť a dvínhať sa ale miesto toho bojujem sám so sebou.
martinka090
Toto je psychika. Treba to prebrat so psychologom :)
ahjajjaj
v posteli sa cítiš bezpečne. Nemôžeš spadnúť, ani nič podobné. Liečiť sa z úzkosti dá za pomoci antidepresív. Vraj každý chorý človek dlhodobejšie pripútaný k posteli trpí aj depresiou. Je to logické, veď nemá sociálne vzťahy, a vzhľadom na svoj handicap ho prestáva zaujímať pomaly všetko, a ani si už neželá mať pri sebe iné osoby.
Na Tvojom mieste by som sa skontaktovala s psychiatrom a užívala by som ním predpísané lieky. Okrem toho ako symbol vlastnej snahy by som dbala o to, že nech sa mi akokoľvek nechce, osobná hygiena má byť čo najlepšia. O týždeň-dva, si k tomu pridať ešte nejakú činnosť v domácnosti, ktorú vieš vykonávať a zaberie Ti 20-30 minút.
