Bohužiaľ so schizofréniou mám len tie najhoršie skúsenosti a nepáči sa mi, ako toto ochorenie ma zmenilo ku horšiemu. Negatívne príznaky kvitnú a ja neviem, že čo s tým. Či sa stal zo mňa taký lenivý človek, čo nedokáže nič alebo je to problém inde? Tiež prečo si nedokážem užívať život, hoci teraz užívať si je ťažké, keďže nemôžeme nič. To je aj počas bežných dní. Nedokážem sa na nič tešiť, som večne depresívny chlapík. Momentálne sa cítim strašne sám. Jediné, čo je dobre, že tých liekov beriem podstatne menej a pôsobím aspoň na tvár normálne. Prišlo ďalšie obmedzenie a to silný parkinsonizmus. Toho dopamínu je tak málo, že trasú sa mi silno ruky nonstop a mám problém s robením činností. Nikto nevie, že čo s tým. K tomu aj na negatívne príznaky je súčasná medicína krátka. Hm, ako z toho von?
