Ahojte mozno uz moj prípad ja niektory poznáte a viete teda ze som 8 mesiac po cisarskom reze. Mala som poporodnu depresiu lebo mi dceru zobrali kvoli problémom s krvou a previezli do druhej nemocnice videla som ju az na 5 den prvý x. Myslíte ze u mna moze stále trvat? Ja svoju dceru milujem nadovsetko. Ale casto placem som nestastna ale kvoli svojmu zdravotnému stavu alebo psychickemu?? Ja neviem... Od porodu proste mam same problémy silne bolesti hlavy zavrate ( lezala som na neurológii kde mi robili vysetrenia vsetko OK, neurologicky som vporiadku) v january ma caka vysetrenie na rovnovahu tam by sa malo uz zistit co to no uvidime... Na kardiologii som sledovana bola tiež kvoli vysokemu tepu a tlakom na hrudniku. Tam tiež vsetko ok srdce zdrave tep vyskakuje kvoli niecomu inemu. Uzivam lieky na tep. Zajtra idem na gastro lebo posledne 4 mesiace mavam aj hnacky raz tyzdenne a silne krce v bruchu. Proste vidite ja beham len po lekaroch... A ja by som mala byt stastna a uzivat si dceru a nie behat nutra bratislava galanta sered a neviem kde vsade po doktoroch... Niekedy mam take dni proste ze si myslim ze zomrem ze to je moj konec... Ale chápete? Proste to preto ze 8 mesiacov trpim kazdodennymi bolestami.. Uz tolko x som bola na pohotovosti ci s bolestou hlavy ci tlakom na hrudi a vysokym tepom, alebo silnymi nevolnostami ze to neviem spocitat. Ja proste nevidim ziadne východisko trva to 8 mesiacov a nechce to prestat stale sa len trapim. Mam pocit ze ludia okolo ma nechápu moja mamina ma chápe aj priateľ proste ja si to nevymyslam mne tak je naozaj a z coho teda? Bojim sa mam strach ze mi nieco je ze umieram niekedy si aj prosím ze keby uz radsej umrem a mam pokoj a neotravujem všetkých ľudí naokolo s mojimi problémami. Ale mam malu dceru ktorú milujem a ja chxem zit ore nu ale ja uz neviem ako. Prepáčte aj toto pisem uz so slzami v ociach. Moja obvodna si uz myski ze si vymyslam aj priatelovi rodicia tak na mna pozersju ze ved vsetko mam ok tak nech sa dam dokopy.. Boze ved ja tak moc chcem ale nejee to ja neviem proste ako.. Teraz uz 5 den nejem nemozem je mi nevolno. Ja neviem proste ako zit dalej. Ja by som si sama neublizila ja sa smrti bojim a to ma asi zabija a nici.. A tie bolesti 8 mesacne ja uz som asi v depresii z toho.. Alebo mozno ta depresia ani neprestala od porodu zle som to znasala a zle som sa davala dokopy... Co mam robiť asi fskt zajtra zajdem za psychiatrickou. :( zazil niekto nieco podobne a dostal sa z toho?? Ak anoo akoo?? Prosim
Myslite ze potrebujem odbornu pomoc?
Seratralin, Atarax a Prothiaden. Mám miernu zápchu.
V každom prípade sa cítim o neporovnateľne lepšie ako predtým. Aj fyzicky. Teda napriek tomu, že pri samostatnej chôdzi pri otáčaní hlavy zvyknem spadnúť. Budem sa musieť naučiť neotáčať počas chôdze hlavu, a otočiť ju, len keď sa niečoho chytím, alebo sa mám kam oprieť. Ale to nesúvisí s psychikou. To je porucha rovnováhy vo vnútornom uchu.
Ahjaj ake beries AD? Uz dlho? Nemas neziaduce ucinky?
ahoj Ella, ten zápal mozgu som mala, ukázalo to MR vyšetrenie. Len som sa z neho nevedela riadne zotaviť, rovnako ako sa to nedarilo Tebe po cisárskom reze. A tiež to boli predovšetkým fyzické príznaky. Migréna, neschopnosť chodiť, výpadky pamäte. Bola som u neurológa na vyšetrení, a napísal mi, že som mala stavy, keď sa mi kýval trup, on ku mne hovoril, a ja som nereagovala. Myslel na epilepsiu. Tak som absolvovala nové MR mozgu, tam boli tie lézie ako predtým, žiadna nová nepribudla, urobili mi EEG mozgu, to bolo dobré. Výsledky krvi, trochu vyšší cholesterol a cukor, ale inak v norme. A lekárka sa ma spýtala, že ako vnímam svoj život. Že chodím do práce, potom domov, deti, manžel. Odhliadnúc od choroby, som šťastná? Vstávam ráno preto, lebo musím, alebo s očakávaním, čo pekné nové mi deň prinesie?
Predtým som na takéto čosi ani nemyslela, jednoducho som sa nevenovala mojim emóciám, akoby žiadne neboli a v podstate ani neboli. Mala som pocit, že ja nie som naozaj ja.
No a po nasadení antidepresív som zrazu lepšie spala, zmizli migrény a zvracanie, zmiernili sa závraty a v ktorúkoľvek časť dňa dokážem samostatne chodiť, a moje telo patrí mne.
A ten pocit, ze moje telo nie je moje, to sa vola depersonalizacia. Aj derealizacia je fajna, davno som to uz nemala. Vtedy som nevedela povedat ani ako sa volam menom. Su to ozajstne chutovky tieto choroby. Vsetko zo stresu, chemickej nerovnovahy v mozgu a traum prezitych v zivote. A hlavne, nepodcenovat, moze sa to skoncit velmi zle, prave sa dnes obesil dalsi znamy, uz asi desiaty, ktory takto dopadol a vzdy je na pricine depresia, alebo uzkostna porucha. Treba len lieky a psychoterapiu. Psychika je svina :(
Ahoj, viem, ze tomu asi neuveris, ale ak mas vsetky vysetrenia v poriadku, tak to moze byt co mam aj ja, panicke uzkostne zachvaty. U mna to iste, nechutenstvo, hnacky, nespavost, totalne vycerpanie, migreny neznesitelne, tras, busenie srdca, tlaky na hrudi, pocit, ze mi zapadne jazyk, trpnutie koncatin, slabost, odpadavanie, toto vsetko z psychiky :(
Ahojky , takze podstate si zapal mozgu nemala?? Mne robili aj ct aj mri mozgu a tam akoze vsetko ok len nejake nesoecificke lezie ci co ale ze to nic neni. U mna mali tiež podozrenie na sklerozu multiplex. Lebo tiež presne zabudam kratkodoba pamet mi vôbec nefunguje ja zabudnem vsetko a presne sa mi stava ako keby moje telo neni mojou sucastou to sa neda opísať ani ako sa niekedy citim. Aj teraz nespim lebo vecer totalne tlaky na hrudniku ale tlak mam okej. A pocit ze sa nemozem dobre nadychnut uz mam aj strach aby som koronu nemala.... Neznasam to.. Neznasam sa takto stale bat a plakat a vhodit po doktoroch. Ty to teda poznas zazila si si svoje som rada ze si ako tak z toho vonku... Ja mam pocit ze u mna to nikdy neskonci ze ten kolotoc nikdy nezastavi a ja nevystupim z neho... Dneska zajdem za psychiatrickou a bud mesiac zaciatkom mam aj neuropsychologicke vysetrenie no som zvedava co mi zistia tam... Ale stale mam pocit ze unieram ja neviem prečo... Bojim sa veľmi.
ahoj Ella, zažila som niečo podobné. Vo februári 2019 som mala zápal mozgu. Zápalové lézie mi narušili centrum rovnováhy vo vnútornom uchu. Keď som sa vrátila z nemocnice bola som v hroznom stave. Potom sa to začalo zlepšovať. Potom znova zhoršovať. Bolela ma príšerne hlava, každý deň 3 hodinové migrény, poobede som už väčšinou nevedela chodiť, nevedela som sa sústrediť, mala výpadky pamäti, nevedela som ani čítať, bolo mi na vracanie. Bola som precitlivelá na hluk. POdľa príznakov to pripadalo na sclerozu multiplex. Po tom, ako ma neurologička poslala na psychologické a psychiatrické vyšetrenie, ale ja som bola nespokojná, lebo neurobili vyšetrenia, ktoré som si želala som skontaktovala známu, ktorá mi vybavila všetky potrebné vyšetrenia. Vyšlo z toho, že ide o depresiu - čo ma prekvapilo, lebo som nemala skleslú náladu, ja som ju nemala nijakú, ani dobrú, ani zlú.
Odbornú pomoc - psychiatrickú určite potrebuješ. Ja som bola absolútne prekvapená, že ide o psychiatrickú poruchu afektivity, ale už mi bolo tak nanič telesne, že mi bolo už srdečne jedno, len nech mi je lepšie, a pritom som ani neverila, že by mi mohlo byť lepšie.
PO nasadení liekov sa cítim fyzicky omnoho lepšie. Nemám úporné bolesti hlavy, nemám stavy, keby som nevnímala moje telo, ako moju súčasť, a keď som sa cítila mimo diania, ako keby som sa na seba pozerala ako z nejakého filmu. Dokonca ani záchvaty zmätenosti, keď som nevedela, kde som a čo sa deje. O všetkom som si myslela, že je to dané zápalom mozgu, a pritom išlo o telesné príznaky depresie. Takže sa kľudne obráť na psychiatra, tie stavy sú psychosomatického pôvodu. Zrejme si sa pri a po pôrode veľmi vyplašila ohľadne dieťatka, potom cisársky rez nie je pre rodičku tej najšetrnejší spôsob pôrodu, a zmena hormónov a všetko dokopy - mohlo to vyvolať hormonálnu zmenu funkcie mozgu, ktorý má tvoriť dostatok endorfínov a serotonínu. Keďže Ti netvorí, máš bolesti hlavy a aj iných častí tela, a zároveň prežívaš silné úzkosti.
Psychiatrické ochorenie je také, ako každé iné. Chorí nie sú cvokovia, ale ľudia, ktorí potrebujú povzbudiť tvorbu serotonínu v mozgu formou liekov.
