No môj problém je ten že mi chýba sociálny kontakt. Celú základku som premrhal za počítačom a hernou konzolou. Mám len troch kamarátov. Najlepší kamarát je väčšinu času v gyme a ja tam s ním chodiť nechcem keďže ma to nebaví, s druhým kamarátom sa nevídame tiež moc často keďže má náročnú školu a do toho aj frajerku. tretí kamarát je spolužiak a s ním moc von nechodím ale on je väčšinou na počítači a nechcem tam zostať. No takže ma nejaký čas trápi že vlastne môj kolobeh je že vstanem, idem do školy, prídem zo školy som doma idem spať. Ak nie som v škole tak sem tam s nejakým tým kamarátom idem von ale to je len raz za čas. Za tento školský rok som bol iba raz na jednej oslave spolužiaka kde sme boli chalani z triedy plus nejaké baby a to je všetko. Ja som ale človek čo by toto mal aj každý deň. Ako sa z toho dostať. Rozmýšľal som aj o tom že by som niekedy cez víkend išiel len tak do kluby len neviem aké by to bolo tam ísť sám. Každopádne ak ste to mali podobne napíšte ako ste sa z toho dostali. Nechcem tu písať ako 40 ročný že mám depresie a celý život mi utiekol pomedzi prsty.
Ako z toho von? Nemám sociálny život
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
na tvojom mieste by som sa prekonala a chodila do gymu s kamaratom, dalej sa uvidi
No mozes ist do klubu aj sam. Ak si spolocensky, mozes sa pokusit tam pripojit k nejakym ludom.
Ja sice spolocensky nie som, ale nechapem to moc, preco sa ludia hanbia ist do kluby sami. Urcite sa ti niekto, mozno aj po case ked tam budes chodit prihovori. Staci ked im povies ze nemas s kym chodit do klubu. A date sa dokopy.
Je to len moj typ. Mna zase kluby mic nelakaju,len vynimocne navstivim taketo miesta. Byvaju tam dost agresivni ludia a ja nemam rad konflikty.
No možno by bolo fajn sa opýtať tých dvoch kamarátov, čo sú slobodní, či sa nechcú socializovať a či nejdú do reštyky si sadnúť alebo nejdú niekde von. ..
Potom možno zavolaj nejakého spolužiaka von, proste sa snaž využiť situácie, ak sa celkom rozprávaš so spolužiakmi a budú hovoriť, že idú na výlet, tak sa spýtaj, či môžeš aj ty. Iba príklad dávam, dobré je proste využívať situácie a známosti, čo už máme. Ja sa občas ozvem starej kamarátke, a vždy nejaká niekde rada pôjde, len treba čas dohodnúť.
A nečakaj v tomto, že sa Ti iní budú ozývať, ty sa ozvi prvý. ;)
A neboj, dá sa za nejaký čas vyhľadať ľudí, prípadne dvoch, troch, s ktorými sa dá dohodnúť na stretnutí. Všetci nie sú leniví. :)
Myslím, že táto oblasť je mega problém skôr pre ľudí so sociálnou fóbiou, než pre nás "normálnych". No chápem, že keď je človek roky zavretý doma, tak potom musí žať dôsledky. ..
Čo ty na to?
