Zdravim.
Kedze je momentalna situacia taka aka je, rozhodol som sa ze skusim "online" pomoc. Mam priatelku, sme spolu nieco cez rok aj pol. Za nas vztah sa toho udialo vela, ale niekedy mam naozaj divny pocit co sa to vlastne deje a preco sa to deje ? Ale hovorim ze co sa ma to snazi nove naucit ? Viem ze nikto nie je dokonaly, chyby mam aj ja, ako kazdy clovek na tomto svete, nie som ani z daleka dokonaly, ja to viem, ale nechcem posobit tak, ze ja som vo vsetkom najlepsi a moja partnerka je uplne na tom zle. Prva vec, fnukanie. Za vsetko fnuka, vsetko je zle, vsetko to zlo na svete sa deje len jej, vsetko ju boli, ma zdravotne problemy (popri tom je normalna zdrava zena), nema pevnu volu, iba ju zeniem dopredu ja a snazim sa aby nieco dokazala lebo to je zmysel zivota. Kazdy ked sa zlepsovat a napredovat. Ona ma miluje ale niekedy si neviem vysvetlit veci ktore robi, vobec na mna neberie ohlad, mne moze byt zle a podobne ale to nie je podstatne pretoze ked jej nieco je (hoci ju aj boli brusko lebo sa prejedla) tak sa jej deje to najhorsie na svete a nikto nevie co ona preziva. Niekedy sa dostavam do akejsi pasce pretoze neviem ako sa mam spravat, jej reakcie su na kazde moje spravanie zle. Raz sa smejem robim si srandu, tak mi povie ze sa mam ukludnit lebo ma nechape. Nerobím si srandu, normálne otvorene kecame, a zrazu sa ma spytuje co ti je ? Ja som sportovec ona na to nejako kasle, rada si sem-tam vypije, ja nepijem, planuje rodinu a deti, ale poslednu dobu sa nase nazory uplne rozdeluju. Beriem na nu ohlad ako na nikoho ineho, niekedy si o sebe myslim ze som sprosty lebo jej kupujem aj dost drahe darceky, viem ze vztah o tom nie je ale proste pri kazdom nakupe, ci uz pre mna, alebo pre niekoho ineho na nu myslim a nieco jej kupim. Studuje na vyske, kedze sa do takych veci rozumiem castokrat jej pomaham a niekedy urobim skoro celu pracu za nu len preto lebo jej sa nechce.. Mam pocit ze keby jej prestanem pomahat tak asi skonci studovat lebo by to nezvladala.. Ja sa mozem urobit k smrti, pracujem ako somar v nasom veku som obetoval svoju motorku, moju najvacsiu zalubu len preto aby sme si mohli kupit auto a chodievat na vylety, ona nebrigaduje nikde.. Neviem, niekedy si pripadam ze nas vztah ozaj nevedie nikam, ale aj cez to si neviem predstavit zivot bez nej.. Ale viem ze niekedy treba zapojit aj sedlacky rozum, a zobrat veci tak ako su.
