Čo tým myslel/Ako dalej

Ahojte, asi začnem od začiatku aby ste si to vedeli predstaviť.
Pri prestupe na novú školu (ZŠ) som si našla kamošku, ktorá mala vo vedľajšej triede bratranca(o rok staršieho ako ja), ktorému som sa veľmi páčila. Samozrejme chcel so mnou chodiť, no ja s ním nie. Nieže by sa mi nepáčil, no v tom čase som mala 7r.
(nechcela som sa hrnúť do vzťahu)
Chlapec sa stále snažil, či už slovami alebo darčekmi si ma ziskat, no ja som ho stále odmietala. Ako čas plynul, aj my sme dospievali. Krátko po mojej 14 (ja som už bola na SŠ) sme boli vonku + naši spoločný kamoši. Chvíľu pred tým ako som chcela odísť si ku mne prisadol, ruku si dal okolo môjho krku a potom ma pobozkal na líce.
Od kamošov sa ozvalo len klasické oooo.
Pozrela som naňho s výrazom že čo to malo byť ?
Bola som krátko po rozchode, tak som to ďalej neriešila. Opäť sme neboli dlhší čas spolu v kontakte. No on si zatiaľ našiel cestu k môjmu bratovi. (Našťastie to netrvalo dlho,teraz sa majú už len v priateľoch na fb). Keď som si uvedomila že by mohol byť ten pravý pre mňa (mala som cca 16,5r), tak som sa dozvedela že má priateľku. (Z toho istého sídliska ako som ja) Bolo pre mňa veľmi ťažké ich občas vidieť spolu aký sú šťastní. Dúfala som že sa rozídu, no opak bol pravdou. V 19 sa stal otcom (ja som mala 18), narodilo sa im dievčatko.
On ako správny chlap si ju vtedy vzal za ženu. V ten deň som celú noc preplakala, lebo som si uvedomila že som mohla byť na jej mieste, no už sa s tým nedalo nič spraviť. (Zmierila som sa s tým) Odvtedy som ho vôbec nevidela.
Prešli 2roky (Akurát sa to stalo v období keď začala korona na svk). Šla som na zastávku do práce ako každé ráno. Nevšimla som si kto tam stojí. Bol to on. Po 2 rokoch cestou do práce sme spolu pokecali. Keď sme už boli v autobuse tak sa mi úprimne pozrel do očí a povedal že spravil chybu že si ju vzal. Mal radšej počkať na mňa, lebo že s manželkou sa touž nedá vydržať. Vraj je horšia ako covid, a jediné čo ho tam drží je dcérka. Jediné na čo som sa zmohla vtedy povedať bolo že je škoda že sa tak ponáhľal. Strašné to ľutoval. Na konečnej sme obaja išli svojim smerom. Ja do práce, a on prestúpil na iný bus. Ďalšie 4 dní som ho nevidela, keď tu zrazu koho nevidím opäť na zastávke. Zase sme celú cestu busom prekecal. Keď sme na konečnej vystúpili tak sa má opýtal či s ním nepočkám na jeho bus. Počas čakania sme spolu rozprávali a z jeho strany padli otázky aj typu: Či by som chcela vrátiť čas ? (áno) Či ho mám ešte rada? (Hej) Či ľutujem že som ho vtedy nepobozkala ? (hej, veľmi) Ak by ju nechal či by som mala u neho šancu? (nechcem aby sa s ňou rozviedol, ale ak by sa stalo, tak áno. Mal by u mňa šancu). Povedal že by sa s ňou nerozišiel kvôli rodičom a taktiež kvôli tomu že má dieťa, vraj ja by som to "nevydržala" keďže mal predtým priateľku ktora mala deti a on to nezvladal. Takže vraj "vedel" o čom hovorí. Keď som z dialky videla jeho bus, chcela som odísť, no zrazu ma pobozkal. A ja jeho tiež. Potom sme sa on a aj ja zmohli len na ahoj. Ostala som s toho vykoľajená. Nevedela som čo to malo znamenať. Cítila som sa zle aj kvôli jeho manželke. Odvtedy som ho nevidela. A do teraz neviem čo si mám o tom myslieť ? Prečo má pobozkal? Prečo chlapi hovoria jedno a robia druhé ?