Potrebujem poznať názor niekoho nestranného, a tak poprosím vás, aby ste mi napísali čo si o tom myslíte.
S manželom sme spolu 6 rokov, no najprv sme sa snažili kariérne presadiť, potom sme stavali dom, a tak sme si stále hovorili, že na dieťa ešte máme čas. No teraz si myslíme, že už je ten správny čas a začali sme sa pokúšať o dieťa. Lenže manžel sa tým pochválil svokrovcom a svokra sa pustila do nás, že je to od nás nezodpovedné, lebo ja som celoživotná enuretička (pomočujem sa v noci), napriek liečbe to trvá stále, stáva sa mi to takmer každú noc a asi to už lepšie nebude a manžel bol enuretik približne do 21 rokov, no jemu sa to postupne zlepšovalo a už roky je na tom tak, že nehoda sa mu stane len veľmi vzácne. My sme sa vlastne spoznali ako enuretici a boli sme šťastní, že sme sa našli, no teraz mám z toho zmiešané pocity i keď ho mám veľmi rada. Svokra ho totiž tak ovplyvnila, že on už dieťa nechce. Argumentuje tým, že mama má pravdu, že je to od nás absolútne sebecké, a že deti by sa rovnako trápili ako my. Áno, enuréza je dedičná a život s ňou je plný obmedzení a je to vlastne trápenie, ale nie je to vážna choroba a vôbec nie je isté, že naše dieťa bude enuretik a už vôbec nie, že to aj u neho bude pretrvávať aj v dospelosti. Včera sme sa s manželom kvôli tomu znova pohádali a povedal mi, že ak tak strašne túžim po dieťati, tak sa rozveďme. Veľmi túžim po dieťati a manžel nechce počuť ani o adopcii, a tak som z toho smutná. Tiež si myslíte, že je odo mňa také sebecké a nezodpovedné, že chcem v našom prípade dieťa?
Je to odo mňa naozaj také nezodpovedné?
Robili vam geneticke testy? Aka je pravdepodobnost, ze dieta danu poruchu zdedi?
myslím, že by si sa s manželom mala porozprávať otvorene a jednoznačne mu povedať, že dieťa chceš bez ohľadu na to čo povie svokra, s tou predsa nežiješ, či dieťatko zdedí Vašu chorobu je otázne 50 na 50. prvoradé je či si 100% rozhodnutá a ak áno, tak svoje dieťatko vychováte či zdedí alebo nezdedí chorobu, žena by mala mať dieťa. Ja som síce chlap, otec a aj starý otec, ale dieťa je to najcennejšie. Dúfam, že sa rozhodneš správne a, že raz budeš počuť prvé jeho slovo ,, mama ,, tata,,. Ahoj
Tiež si myslím a je mi ľúto, že si to neuvedomuje manžel.
Manžel by sa v prvom rade mal riadiť sebou a nie matkou,to vidím ako kameň úrazu. Radiť je pekná vec,ale podľa mňa toto už hraničí s niečím iným.Veď ty si jeho manželka,nie jeho matka a keď ste sa od začiatku dohodli,že aj napriek chorobe dieťa chcete,je to od neho podraz.
Dosť podobne som mu argumentovala, no nepomohlo to, lebo vie, že ja sa doteraz kvôli tomu trápim a jeho to tiež veľmi trápilo, kým sa mu to stávalo. Dúfam však, že bude o tom uvažovať a jeho postoj sa zmení, lebo my dvaja sme, napriek enuréze, v podstate šťastní.
Nie je to ani sebecké, ani nezodpovedné. Spýtaj sa ho, akú hodnotu má jeho život, a akú hodnotu má Tvoj život.A že či dieťa enuretik je menej hodnotný, ako zdravé dieťa. Spýtaj sa ho, či mu eurézia zničila život, nedovolila vyštudovať, alebo sa zamestnať. Takto isto by si mohla argumentovať aj svokre. Inak, ak chceš dieťa a manžel nechce, je to naozaj vážny dôvod k rozvodu.
