citová závislosť

Ahojte :)
Mám problém vo vzťahu (alebo skôr problém sama so sebou ..neviem). Potrebovala by som nejakú radu alebo si chcem aspon vypočuť názor nezainteresovaného človeka. Takže aspon stručne.. mám 21 rokov, môj partner má 22, sme spolu cez 4 roky, nebývame spolu. Ja študujem na VŠ, partner pracuje. Sem tam sa hádame pre úplné kraviny, par krát sme sa aj rozišli a znovu dali dokopy, lebo bez seba nevieme fungovať. Myslím si, že sme prekonali už dosť ťažké situácie (nejaké zdravotné problémy, potrat, problémy s rodičmi partnera atd). No ale k veci.. V poslednej dobe cítím, že som na ňom závislá, keď nie sme spolu, pristihnem sa pri tom ako odpočítavam sekundy kým sa zas uvidíme, často sa mi snívajú sny, v ktorých sa rozíjdeme, alebo pohádame. Keď si čo i len jeden deň nezavoláme, tak sa cítím veľmi smutná a sama, pritom vôbec nie som sama, mám skvelých rodičov a súrodencov, s ktorými mám krásny vzťah.
Môj partner momentálne odišiel do práce do zahraničia na minimálne 3 mesiace. A tým sa ten môj stav ešte viac zhoršil. Ešte poriadne ani nedošiel tam kde má a ja som z toho úplne mimo, celé dni plačem len pri pomyslení na niečo čo mi ho pripomenie, cítim úzkosť a neviem si predstaviť čo idem tie 3 mesiace robiť. Cítim sa príšerne, akoby sa mi všetko zrútilo, akoby som nemala chuť do života, ja to ani neviem popísať, je to veľmi zvlášny pocit. Viem, že by som sa mala snažiť zamestnať hlavu, menej na to myslieť, ale mne to akosi nejde. Stále iba kontrolujem mobil, či sa už ozval a najradšej by som presedela pri mobile celý deň, len aby som s nim bola v kontakte. Jemu to pomaly začína liezť na nervy, pretože tam išiel za prácou a pochopiteľne ma nemôže celý deň ukľudňovať, že je všetko v poriadku, že ma má rád aj keď nás delí dialka. No mne stále behajú v hlave katastrofálne scenáre, že tú dialku neprekonáme a stratím ho. Prosím ak ste niekto bol v podobnej situácii, ako ste to zvládali?Poradte mi čo mám robiť, aby som sa takto necítila.