Ahojte.
Prosím vás potrebujem sa vyrozprávať a váš názor.
Čítala som o paranoidnej poruche osobnosti a potrebujem váš názor, kto sa s tým stretol.
Začnem s mojom detstvom. Zažila som otcovu neveru, kde som an zistila, že má otec aj druhú dcéru. S maminou nikdy nemali ideálny vzťah, veľa sa hádali, aj keď sme so súrodencami boli malý. S otcom som nikdy nemala tiež ten ideálny vzťah ako otec s dcérou mávajú a nikdy som ho kvôli tomu, čo aj spravil mamine nebrala vážne.
A idem do súčastnosti, mam priateľa rok, je mladší o 2 roky. Mala som predtým vzťahy, s jedným 7 rokov.
Rozišli sme sa, lebo ma podviedol a začala som byť veľmi žiarlivá. Lenže keď si na to teraz spomeniem, tak som aj predtým bola žiarlivá a namýšlala som si, upodozrievala z nevery, dosť často.... Ako sme sa rozišli a ešte potom mala krátkodobý vzťah, tak som si povedala, že to už nikdy nedopustím, aby ma niekto ponižoval, tak so súčasným partnerom to išlo na začiatku super, kým sa som na neho nenamotala.....Už som zase tam kde predtým. Zo všetkého ho upodozrievam, aj keď viem, že nič také hrozné nerobí, vadí mi, keď si na sociálnych sieťach pozerá nejaké ženy, samozrejme povie, že on nepozerá a už moja dôvera je fuč, alebo mi vadí aj keď len v telke dávajú nejaký film a má tam nejaká ženská výstrih. Vtedy pociťujem úplné úzkosti, začne mi silno byť srdce, brucho ma začne bolieť, až cítim úplnú hrču v hrdle. Som aj majetnicky typ. S mojim sebavedomím som na tom tiež zle, lebo sa cítim pri tomto priateľovi, akoby chcel viac, že mám malé prsia.
Ja viem, že si niekto povie, že musíš byť sebavedomá, aj skúšam, mám aj svoje hobby, ale mám silné emócie a tie nado mnou zvíťazia a potom na nič iné nemyslím, len či je tu priateľ so mnou šťastný alebo či keby mu prišiel do života druhá, tak by radšej odišiel. Lebo on predtým poriadne nemal vzťah, aj keď skúšal a je rád, že ma nejakú babu, lebo bol hanblivý. Mám problém aj s pamäťou, vyjadrovaním sa. Neskutočne veľa bojujem s mojimi pocitmi a chcem rady, že či ste pri takejto situácii vyhľadali odbornú pomoc alebo ste si vedeli aj sami poradiť.
Ďakujem za každý názor.
Náznak na paranoidnú poruchu osobnosti
ahoj, Tvoja žiarlivosť a nedostatok sebavedomia pramenia z Tvojho pošramoteného vzťahu k otcovi. Nedávno som písala výsledky štúdie, ktoré sa práve zaoberá vplyvom chýbajúceho rodiča, alebo zlého vzťahu rodiča na dieťa. A bolo tam, že dievčatá majú v dospelosti problémy so sebavedomím, sú veľmi nedôverčivé. U Teba toto všetko bolo ešte umocnené aj partnerom, ktorý Ťa podviedol. Odporúčam psychoterapiu, ktorá by Ti pomohla ovládať emócie.
antilooopa
Ďakujem za odporučenie. A máš s tým nejaké skúsenosti, či si mal aj ty podobné?
Peggie26
Ďakujem za odporučenie v prvom rade. A chcela by som sa spýtať, že keď si bola u toho psychológa, tak ako to prebieha celý ten proces? Cítiš sa aspoň trošku po vyrozprávaní psychológovi uvoľnenejšie? A nejaké lieky berieš?
nemáš paranoidnú poruchu osobnosti, len pošramorené sebavedomie a pocit straty istoty...dobrý psychológ ti s tým pomôže.
ahoj moja zažila som to čo ty :( viem presne ako si sa cítila ja som si bola istá že môj priateľ ma podvedie že všetko sa zle končí žiarlila som aj na neexistujuce veci skoro to so mnou nevydržal. vadili mi fotky vadilo mi keď sa s inou rozpraval vyhybala som sa všetkym kúpaliskam a celkovo všade kde sa zdržovalo veľa žien. Tak strašne som trpela. Veľa krát som si priala radšej zomrieť.... potom sme sa vzali a odrazu to zmizlo. Vtedy som ešte nevedela že mám nejaký problém. Myslela som si že som len žiarliva ale nie mala som úzkostnu poruchu tak isto som celé detstvo v kuse zaživala že sa stalo niečo zle..nemali sme peniaze, vysmievali sa mi, mam podvádzala otca, mala depresiu chcela sa zabiť, rodičia pili, potom zomrela, a ďalšie ďalšie veci ... bohužial neprešiel ani rok kým mi nič nebolo a začala som mať psychosomatické problémy s dýchanim , hrču v hrdle ako hovoríš, bolesti chrbta, žaludka ale extrémne, dostala som panicku úzkostnú poruchu :( a to už sú horšie stavy, mne pomohlo si uvedomiť že mám psychický problém a dôležité je vedieť že si zaň nemôžeš, treba mať niekoho kto o tom vie a vie aké maš stavy... život nas jednoducho naučil že vždy príde niečo zle ale nemusí to tak byť a nemôžeme to stale očakavať viem že sa to nedá ovladať ale treba sa učiť zahnať tie myšlienky :( je to strašne ťažké ale je nas veľa a vždy keď ťa prepadne úzkosť tak si to pripomeň a snaž sa to vydržať ak ti to nepomože skús psychoterapie aj ja ich skúšam ... anonymne súkromne 25€ stojí hodina cca všimni si v okolí koľko ľudí ma psychické poruchy niekto to zahaňa alkoholom niekto berie lieky niekto trpí netreba sa za to hanbiť (len keby náhodou) pomáha mi šport, učím sa anglicky ... ale stale s tým bojujem
