Stratila som samú seba, vo vnútri som už niekoľko rokov mŕtva.

A maš pocit, že toto je riešenie? Dovolit aby ta to trapenie pripravilo o to kym si? Pozri sa do seba. Porozmyšľaj, čo v živote chceš a čo chceš, aby ľudia videli, keď sa na teba pozru. Nečkaj už ani chvilu. Preruš všetky kontakty, čo ta oberaju o životnu energiu. Kludne urob aj niečo šialene a hlupe. Ja neviem ... skoč z padaka napriklad. Mne ked niekto ubližil, ventilovala som to zo seba preč športom a adrenalinom, alebo som vela pisala. Hlavne to nedus v sebe. V každej bolesti ... aj ked ta poznači, aj ked tak velmi boli ... musiš najst niečo čo ta urobi silnejšou. Neviem čo si prežila, ale spomen si na to. Uvedom si, čo všetko maš za sebou a že už ta tak lahko niekto nezhodi na dno. Vieš ... akoby som to hovorila nielen tebe, ale aj sebe :)

preco ked to trva uz tak dlh si to este nijako nezacala riesit? napriklad u psychologa nejakeho?

napíš mail ak chceš :) pokúsim sa ta pochopiť a pomôcť ti :)

Stratit samu seba je v skutocnosti nemozne, jedine ak tak vo svojich predstavach. To cim v skutocnosti si, to stratit nejde. Skor by si sa mala uprimne spytat samej seba, ci si sa uz nasla. Predpokladam, ze si stratila tu cast seba, ktora uz nema v tvojom zivote miesto. Tak ako vsetko prirodzene vznika, tak aj vsetko prirodzene zanika. Nieje velmi mudre sa silou mocou drzat roznych konceptov, ktore nas len zbytocne oberaju o zivotnu energiu a nic nam uz nedavaju. Vsetko podlieha zmene, len sa tomu netreba branit.

Tak ja ti verim, ked vidim ako nenavist valcuje cely svet.

Aj ja mám pocit ,že mám ťažký život mám úplne na h.rodinu nemám prácu svoje deti nemôžem mať tak sa len trápim a samota má ubíja....:(

Musis to s niekym vyriesit, pozhovarat sa o tom, najlepsie s nejakym odbornikom.

byť tebou to čím skôr riešim. vyhľadaj odbornú pomoc, ktorá ti pomôže nájsť v sebe niečo dobré a naučí ťa mať rád!

Ahoj ak to chceš zmenit tak asi treba pracovat na sebe, inak to asi ani nejde, sam mam kopu problémov a zistujem že napriek tomu kolko tým problémom vzdorujem aj tak ma dostanú, začinam tak trochu akceptovat nejake veci čo sa mi v živote stali aj ked samozrejme aj ja by som chcel aby sa mi nič z toho zleho nestalo, ale poviem ti to takto, všetko je to zrejme za učelom niečo čím sa maš v buducnosti stať... je to o tvojom raste.. čim viac budeš ignorovat situaciu alebo vzdorovat tým viac s to bude vracat a zbytočne ta tvoja mysel bude ničiť... ja to tak mam odpozorovane na sebe, v skratke treba priat tu rolu ktorú máš a cez ktorú sa maš naučit niečo. Viem lahko sa píše.. a ver mi že sám aj ked som si vedomý týchto vecí tak kolko krát sa trápim a stažujem že prečo ja,.. neni to prechadzka ružovou zahradou, ide to pomaly a cesta je tažká mnohokrát 1 krok dopredu 2 dozadu... Neviem čo sa tebe stalo ale treba nejak začať, predsa nechceš takto byt navždy, proste pohar sa rozbil, treba to akceptovat (nebojovat voči tomu) a poupratovať.. a budeš silenejšia a budeš si v buducnosti dávat väčši pozor...

Ahoj AlgunO,
Ja mám tiež pocit, že som veľa rokov mŕtvy a fungujem iba ako zombie. Vieš to trochu rozpísať? Neviem si celkom predstaviť o čom hovoríš.