Zatrpknutosť u starých ľudí.

Väčšinou prehliadam také veci, ale to v čakárni za mi utkvelo.
Inak existuje také prirovnanie, že dieťa je ako výhonok, dá sa ešte povymodelovať a ponahíňať, ale starú rastlinku už nie. ;)

Ale celkovo ľúbim starých ľudí a nie všetci sú rovnakí.
Vždy je to tak. Nie všetci sú rovnakí.

u mnohych je to nespokojnost so zivotom, s rodinou a preto su taki

- Hhah - Ospravedlnit sa to neda, to ich spravanie. Podla mna to len treba nechat jednym uchom dnu a druhym von.

Jak, píšem, že im nič zlé neprajem. Ani sa nad nich nepovyšujem, sama by som taká bola ako stará, bez Krista.
Ja takou ale nechcem byť. A v tom mi dokáže iba Boh pomôcť. Normálne bez Boha by som sa tak isto správala.

No som si uvedomila, aká je márnosť umrieť bez Boha a viac som naživo videla, že aj v starobe vie byť duša zlá, jednoducho špinavá. To neukazujem prstom. Nemáme sa nad iných povyšovať, ako ten muž, čo ďakoval, že nie je ako on a on a pritom publikán sa bil do pŕs, a žiadal o milosť, lebo videl aký je hriešny. Publikán dobre robil.

Viem, že to majú náročné, ale hriech nemáme prekrývať tým, že to má niekto náročné.
Inak ja mám rada starých ľudí, mne sú blízky, a nie všetci sú rovnakí.

Vsetci taki budeme. Je to frustracia z ubudajucich sil v kombinacii s pocitom neuzitocnosti. Budme k nim preto tolerantni.

Ak je niekto nevychovaný, je jedno čo má 10, 30, alebo 60 rokov.

- nemajú inej roboty, nevedia čo so sebou tak sa bavia o iných, ja tieto veci už vôbec neriešim, netrápim sa nimi, načo aj -