Takže mám pár blokov ktoré by som chcela strašne prekonať ja ani neviem čo sa somnou deje ale vždy keď som niekde s kamarátmi alebo s novými ľuďmi som ticho niečo poviem len zriedka nedokážem hovoriť keď sa namňa všetci pozerajú začnem sa cítiť trapne a červenať sa ale niekdy to mam zas naopak proste som veľmi zvláštna cítim že tam vovnútri som taký extrovert ale nevieí to dať navonok proste aj keď si vždy poviem že už sa nebudem hanbiť vždy to namňa pride neviem a neviem to prekonať čo mám robiť? môže to byť spôsobené tým že ako malú ma deti vždy vičlenovali s kolektívu? viem sa uvoľniť len keď som pod vplyvom vtedy proste robím čo chcem vravím čo chcem dokážem sa skaždým rozprávať, zoznamovať sa ale inak je to tak že ani neviem ako niekoho osloviť hneď si v hlave začnem hovoriť či nebudem trápna, či ma nevysmeje, a takéto veci
bloky komunikovať s ľuďmi?
Myslím si, že by ti stačila jedna dobrá kamarátka, s ktorou si budete rozumieť a pri ktorej budeš cítiť, že môžeš byť sama sebou. Ak bude spoločensky skúsenejšia, tak sa od nej niečo naučíš, oťukáš sa. Ak nie, budete sa oťukávať spoločne. A najlepšie na tom je, že ti toto celé už ako taký problém nepríde, pretože budeš mať skvelú kamarátku, ktorej nezáleží na tom, či si hanblivejšia alebo či sa červenáš. A tiež sa ti s tým bude snažiť pomôcť a bude to fajn, pretože je kamarátka.
Problem solved :)
Môžeš to mať z toho, že Ťa v min. vyčleňovali. .. Možno skús psychologičku. Oni majú na to terapie. .. A tiež si ver, nājdi si nejakú obľúbi, koníček, čo Ťa bude baviť a venuje sa mu. Pekné sa úprav, ale neprehāňaj to. V skutočnosti ide o to, čo máš v srdci, a nie o to ukázať svoj vzhľad nezdravým spôsobom. Ver, že si dôležitá a jedinečná, lebo si.
