Eutanázia je milosrdná smrť, smrť z milosrdenstva, je to umelé ukončenie ťažkého chorobného smrteľného stavu. Odporcovia
eutanázie zdôvodňujú svoj postoj tým, že sú za život. Lenže je to naozaj život, ten stav, v ktorom sa nachádza ťažko smrteľne chorý človek? Skôr je to iba existencia.
Všetci odporcovia eutanázie a fanúšikovia života ťažko smrteľne chorých ľudí rozhodujú o živote a smrti ťažko smrteľne chorých ľudí, ale nezaujíma ich už v akých podmienkach každodenne ťažko smrteľne chorý človek existuje. Nerobia nič preto, aby sa zlepšila starostlivosť o takto chorých ľudí, aby aspoň existovali ako-tak dôstojne.
Eutanázia nie je povinnosť. Je to právo. Eutanázia neznamená, že keď som ťažko smrteľne chorý, tak by ma mali usmrtiť.
Možnosť eutanázie je charakteristikou vyspelých krajín. Keďže je to právo jednotlivého človeka, tak prečo o živote alebo smrti neveriaceho človeka rozhoduje kresťanská viera?
Že sa eutanázia môže zneužiť? A to nie je zneužitie, keď bežne chorý človek sa vinou zanedbania, dokonca zámerneho zanedbania
zdravotnej starostlivosti dostane do fázy ťažkého smrteľného ochorenia? Kde sú pri tomto procese tí odporcovia eutanázie a
fanúšikovia života ťažko smrteľne chorých ľudí, čo práve robia?
Ľudia, nedovoľte zo svojich životov dať urobiť výnosný biznis s utrpením a existenciou pre určité kruhy, tým, že sa zrieknete uzákonenia práva na eutanáziu v krajine, v ktorej žijete.
Biznis nemá nič spoločné s vôľou Boha, ktorého vôľa je život. Život áno, ale asi nie existencia.
