Ahojte, chcela by som sa zveriť s mojim problémom.
Som zadaná nejaký ten mesiac, všetko klape, lenže partner je dosť pracovne vyťažený, čiže som väčšinu času sama.
Keď som mala ex priateľa, bol tiež vyťažený, ale mal kopu kamarátov/ky, známych, ktorým som sa vždy mohla ozvať. Lenže po rozchode všetko pominulo.
Vtedajší priateľ má "svojich" ľudí, ale oni nie sú nazvime to partia, ktorá sa tak schádza bezohľadnu na to, či tam sú alebo nie sú ich polovičky.
Podstata problému je tá, že sa cítim osamelo. Mám pár kamarátok (jedna je v BA, druhá sa venuje priateľovi a tretia je tiež ďalej odomňa), skrátka nemám sa veľmi čas s nimi stretnúť a keď prídem po práci domov a nemám s kým ani slovo prehodiť, alebo sa ísť niekde vyvetrať, tak mi je dosť smutno, som až depresívne naladená.Rodinu, ktorú mám tak je 200km odomňa a aj keď si voláme, nie je to ono. Rozmýšľala som nad psom,ale keďže nežijem vo "vlastnom", nemôžem si to dovoliť. Tým, že nikde nechodím, ani nedokážem nadviazať nové priateľstvá. Poraďte mi, ako opustiť tú osamelosť ?
Pocit samoty
Bambi123 :
A to ti partner nepovolí mať domáce zviera ?
V prvom rade ďakujem pekne za príspevky.
Tomáš: do nákupných centier chodím, ale nemení sa nič na tom, že sa tam cítim osamelo, domáce zvieratko som chcela už veľmi dlho, avšak ako som spomínala v príspevku, nemôžem mať, pretože nebývam vo "vlastnom" dome.
January: určite to do budúcna vyskúšam, ďakujem za tip.
Charles: takisto ďakujem za tipy, budem nad tým uvažovať.
Roland: ďakujem moc krát za slová, s partnerom sme sa o tejto veci rozprávali od úplného začiatku, keďže mi vopred povedal, že uňho pracovná doba "neexistuje" a že sa môže stať, že bude viac dní pracovne vyťažený. Len vtedy som sa nejako extra osamelo necítila. Ja rešpektujem, že svoju prácu miluje, ale na druhej strane nemám s kým tráviť čas. Niektoré kamošky som naozaj stratila po rozpadne predchádzajúceho vzťahu, takže mi ich ostalo len pár.
Ahoj.
Pocit, ktorý opisujete poznám veľmi dobre.Ja som sa tak cítil u mojej bývalej manželky.Ona nechcela ku mne,pritom mám rod.dom.Bola lekárka,pracovala takmer neustále. Po robote mi ostal tv,net., čítanie...Už som aj ja uvažoval nad psychológom,ale nakoniec som jej to povedal.Z nášho rozhovoru mi došlo,že svoju prácu, kariéru miluje viac,ako mňa.
Skúste to zo svojím partnerom prediskutovať,a keď Vás miluje, určite si nájdete rozumné riešenie.
Držím vám palce.
Roland
Skus nejake kurzy, krúžky, kluby, šport a pod. Tam je väčšia pravdepodobnosť, že stretneš ľudí, ktorí majú podobné záujmy ako ty.
pozri si, co vsetko sa da v tom meste robit, prihlas sa niekam, na vytvarny kurz, jazykovy alebo co ta bavi.
Keď je priateľ v robote zajdi niekam do nákupného centra. Bolo by tiež fajn kebyže máš nejaké domáce zvierata.
