S partnerom si vo veľa veciach rozumiem, ale sú situácie, kedy ma vie veľmi zraniť a to tak, že až plačem. Totiž to veľmi mu trvá, kým sa uzmierime... Ako keby nemám v ňom istotu... Stáva sa nám situácia, že len tak v kľude ležíme, rozprávame sa, smejeme sa a zrazu ja poviem niečo, čo možno v tej chvíli nemyslím tak vážne a zrazu vystrelí, oblieka sa, ide fajčiť, ba sa stane, že chce odísť aj domov. Reaguje veľmi impulzívne. Mne vtedy začne prudšie biť srdce a normálne som v strachu. Inak vie byť citlivý, prijemný partner, len občas má takéto stavy... a dlho mu trvá, kým sa udobríme...Napríklad, naposledy sme sedeli, ja som mu povedala niečo, čo som nemusela (lebo to bola reakcia na jeho vetu predtým), ale samozrejme hneď som sa mu ospravedlnila... samozrejme išiel fajčiť, tak som ho teda nechala, nech si ide, v domnienke, že keď sa vráti, bude všetko v poriadku. Ale mylila som sa. Prišiel, ospravedlnila som sa znova, že som to tak nemyslela, že to bola reakcia na akciu. Bola som k nemu milá, a zareagovala som so slovami, veď sa udobrime, nehádajme sa, že ho ľubim. Pritulila som sa k nemu, on ma nepríjemne odstrčil so slovami, že čo s ním šarpem. A normálne som v jeho očiach videla až agresiu, agresívny pohľad až ma zmrazilo. Normálne usta mal skrivené, keď niečo hovoril a stále dookola ma deptal negativnymi slovami. Hovoril to s určitou agresivitou v tóne hlasu, v tvári. Ja viem, že teraz, čo poviem, môže znieť zvláštne, ale normálne mám mu chuť vtedy jednu streliť, tak ma hecuje. Ale samozrejme, nesmiem. No bola k nemu aj naďalej milá a hovorila som mu, že by som ocenila, kebyže mi namiesto tej negativity povie niečo milé, pozitívne. No on stále len svoje a svoje, ani pritulenie, ani zmierenie. Proste nič, a potom mne je z toho do plaču. Jednoducho som človek, citlivý, ktorý sa potrebuje hneď zmieriť, nemám rada konflikty...a on keď sa zatne, tak koniec, nepohnem s ním. Inak si rozumieme vo veľa veciach, ale toto... Čo vy na to?
Partner sa zatne a dlho mu trvá, kým sa zmieri
Daj mu ultimatum, buď sa zamyslí nad svojím správaním alebo rozchod.
To z tohto by som sa ja asi zblaznila, keby sme mali vo vztahu takyto problem :/
Tiez nechapem kvoli comu sa zduva??
A na co sa uraza? Neuvadzas ziadny priklad. Co sí mu take povedala ze je zduty, neviem potom ci je to opravnene alebo nie.
Tak ked vies ako bude mozno reagovat, resp ako vie prehnane si veci brat k srdcu a reagovat tak bud ticho, zmen temu neryp a prejde to. A ak si na to nevies zvyknut asi by ste mali ist od seba..
Ahoj :)
mam ma vlas rovnakeho priatela, akoby som citala o mojom.
Zozaciatku som bola z toho v soku, aj teraz niekedy som, ale to uz len vtedy ked moj mozog nevie pochopit na aku banalitu je schopny sa urazit.
Ale je to uz lepsie. Asi ti velmi nedam ziadnu extra radu. Je to povahova crta toho cloveka a bud sa s tym naucis zit alebo nie
Ano priznavam, ja som mala dva krat na male kedy som mu povedala, ze ak neprestane, ideme od seba. A nie nezmenil sa, ale minimalne vidim male pokroky.
Ak ho to zas chyti tak jedina moja rada pre teba je nechat ho tak. Ale ze uplne. Nechod za nim, neliskaj sa mu, neospravedlnuj sa mu pokial to nie je tvoja chyba a nikdy viac ako raz. To je jeho problem v jeho hlave, ze je prchky a urazlivy a ver mi ze s tou vlastnostou sa trapi viac ako ty.
Ja viem je vycerpavajuce si kontrolovat slova, ale s tym som ja osobne prestala. Hovorim vzdy co si myslim a ked vidim ze sa ide ofucat tak poviem ze mrzi ma tento tvoj pocit, ale myslela som to inak. Ak chces byt zduty pol dna tak bud, zbytocne si kazis den :)
Kazdopadne nemaj stres a neplac kvoli chlapovi co to nema v hlave usporiadane. Ja by som na tvojom mieste sa raz sprosto povedane nasrala a nebavila sa s nim do doby kym by sa neozval.
A dala mu jasne najavo, ze bud to bude robit alebo moze zrat nervy inej.
Drzim palce :)
