Neviem ako dalej, koho počúvať? Čo robiť? Som stratená.

Prajem pekný deň. Mám priatela niečo cez rok a pol. Začiatok vztahu bol krásny, chodili sme na výlety, do reštaurácií, skoro vôbec sme sa nehádali... a aj rodičia ho mali velmi radi. Problém je ten, že posledných pár mesiacov sa stále ohána peniazmi, ja nemám tolko čo on (zarába podstatne viac) a dáva mi to pocítiť. Naši spoloční priatelia chcú napríklad niekam ísť, ja poviem že na to nemám tak pôjdeme nabudúce a on začne nadávať, že zasa všetko bude musieť platiť on. Už na začiatku vztahu hovoril, že sa od ženy nenechá oviesť o peniaze (slušne povedané) a že sa nenechá vyciciavať. Mne to nevadilo, lebo sama som taká, že nechcem aby všetko platil muž, keď na to mám zoberiem obed aj ja, vždy mu prinesiem nejakú čokoládu, čipsy... hocičo.. delím sa. Tak to bolo na začiatku vztahu a stále je. No poslednou dobou aj keď on povie že by sme mohli niekam ísť povie nech si to zaplatím. Potom mi napríklad sluboval ako pôjdeme spolu za prácou do zahraničia, ale zrazu nechce. Tak isto to bolo aj s prácou v Česku, že aspoň sa usamostatníme, ale zasa nič. Potom povedal že kúpi byt, rodičia ho pomáhali aj hladať. Potom si to ale zasa rozmyslel. Teraz už asi 5 mesiacov plánujeme ísť sami do bytu. Stále to oddialuje , hovorí že má byt vybavený ale že ešte sa tam niečo robí, takže bude volbý asi až za mesiac. Toto hovorí zhruba 3 mesiace.Plus ešte chce nájom aj stravu na polovicu. Všetko na polovicu. Ja som tieto veci - “‘maličkosti” velmi neriešila, mám ho moc rada. Lenže teraz od rodičov denno denne počúvam aký je lakomý, že z bytu nič nebude, že on sa akosi do ničoho nemá a len slubuje a že to s ním nemá žiadnu budúcnosť. Otcovi už praskli nervy a hovoril, že som mala byť radšej “s tým druhým” čo ma chce/l. A že na tohoto sa mám vykašlať... mali ho strašne radi (tohto môjho) vždy sa na neho pýtali, chystali obed pre nás... všetko super... ale teraz na neho stále len nadávajú. Skrz peniaze, že druhí chlapi dievčatá vozia autom na výlety, rozhodujú sa - idú spoločne bývať atď. Je aj taký že skorej ho musím ja hlavne počúvať, keď niečo chcem ja, napríklad sex začne nadávať , že jemu sa nechce. Ale keď chce on to hneď musím, lebo potom ue urazený. Keď sa ho aj pýtam normálnu otázku začne hneď vrieskať a nadávať, má občas nezmyselné výbuchy hnevu na normálne otázky... hocikedy ma to aj rozplače.. ale potom je zasa dobrý. Jeho rodičia ma majú veľmi radi, vždy sú usmiati keď som u nich. Ale poslednou dobou si všímam, že už mi ani nechce dať napríklad malinovku keď majú, povie mi že nemajú a dá mi čistú vodu. (pritom viem, že tá malinovka tam je) Keď som hladná tiež vyzerá že mi moc najesť dať nechce... (keď u nich spím a som tam celý deň samozrejme že som hladná)... u nás nu nosím sladkosti, čipsy, obed, všetko... aj keď u nich obedujeme a ide mi sám od seba dať jesť naloží mi ešte menšiu porciu než dávajú škôlkarom. Ja neviem už čo si myslieť. Vážne. Doteraz som to nevnímala, ale ten nátlak zo strany mojích rodičov je strašný. Ale jednoducho mne je s ním inak dobre, sú dni keď niekam ideme a on platí napr. vstup, jedlo aj alkohol. Aj k nim domov niekedy objedná napriklad pizzu pre každého jednu. A stále sa chce maznať, hovorí že ma miluje, má ma rád... len teraz si hovorím či to len neni nejaká hra aby nebol sám... alebo ja už neviem. Či nie sú tí vypočítaví moji rodičia. Alebo či to je teda on. Nechcem nikomu krivdiť a už to, že píšem ako váham či sú tí alebo ten takí a taký mi robí strašne zle. Neni mi z toho dobre. Ja už neviem... povedzte mi prosím svoj názor na vec. Prepáčte že je to tak všelijako napísané, ale ja už mám v hlave tolko myšlienok, že neviem komu veriť a čo si myslieť. Ja ho milijem a slúbila som mu, že tu budem vždy pre neho. Nechcem o neho prísť, vie ma rozosmiať, ukludniť... ale ako hovorím, rodičia mi doploetli tým všetkým hlavu. A mám samozrejme rada aj ich. ...S je prabda že osamostatniť sa už chcem.. a byť s ním sama. Lenže nejako to nejde... tak poprosim čo si o tom myslíte vy. Ďakujem.