Zdravím všetkých. Som diagnostikovaný úzkostnou poruchou ale na základe toho čo prežívam si myslím že mám nejakú psychózu. Dopredu uvediem, že viem toho veľmi veľa o schizofrenii, prešiel som x článkov, videií a príbehov o ľuďoch ktorý ju majú. V jednoduchosti poviem, že mávam proste také myšlienky a predstavy aké mávaju schizofrenici. Vo všetkom čo vidím, čo spravím vidím tuto chorobu. Napríklad mávam predstavy že budem počuť šepkať moje meno, alebo počuť nejaký smiech, alebo počuť moje myšlienky. Alebo keď vidím niekoho tak mi napríklad skočí myšlienka že chce ma zabiť. Alebo keď sa niekto smeje, tak hneď myšlienka že sa smeju namne. Alebo uplne hocičo, hneď sa mi v tom zobrazi schizofrenia. Tieto myšlienky mám automatické, to znamená že sa mi zobrazia aj keď na ne nechcem myslieť. Väčšinou ich mávam aj celý deň a neviem či sa naozaj jedná o psychózu alebo tie myšlienky vznikajú na základe toho, že mám o schizofrenii veľmi veľa načítané a bojím sa jej. Viem proste o nej všetko, viem ako začína, čítal som veľmi veľa príbehov ľudí ako im začínala a strašne veľa toho sedí aj na mňa a skôr než sa utvrdím že ju nemám tak vždy keď hľadám prečo tieto myšlienky mám sa skôr utvrdím že ju mám. Neviem si fakt už rady, tie myšlienky su veľmi neprijemne a vtierave, mám proste tu chorobu nonstop v hlave a neviem či to je preto, že ju mám, alebo je to len strach. Neviem sa vôbec uistiť. Ďakujem za odpovede.
Je to strach alebo schizofrenia?
Neviem co by to mohlo byt, no dobrym signalom je, ze si problem uvedomujes. Toto byva castym problem psychiatrickych pacientov. Najlepsie bude, ked to teda opises tvojmu psychiatrovi.
Mne to skôr príde že tie vtierave myslienky sedia na obsedativno kompulzivnu chorobu.
Najvacsie problemy, psychicke, maju ludia preto, lebo sa BOJA, ze ich mozek nezvladne to, co v nom je (neg.informacie, fobie, uzkosti), ale mozek to vzdy zvladne, lebo bol tak naprogramovany. Ked to uz fakt nezvlafne, tak sa zosype, burn-out, dovi, ale co na tom? Z toho treba byt vystraseny? Zo zrutenia? Na co? Ja som hovoril svojmu psych.10 rokov, ze som anjel a on ma presviedcal, ze nie som, tak som bol spokojny a to som chcel aj pocut, ale teraz po tych 10-tich rokoch je uz o tom aj on presvedceny, tak teraz kukam na neho uz ja ako na blazna ha ha. Musim si najst ineho psycboterapeuta. Toto nie je moznee:-)
Neviem preco o tom mas vsetko precitane, este viac si potom namyslas. Je to uzkost spojena s hypochondriou. Preco sa tym zaoberas, Namyslanie sa moze casom zmenit na skutocnost. Zmenit musis svoje myslenie, citaj radsej radsej o klimatickych zmenach.
Drawe, už si sa náhodou na to nepýtal? Podľa toho ako to opisuješ sú to skôr úzkosti.
Únavou netrpíš?
Nauč sa oddychovať, ísť do prírody, s kamarátmi, zastaviť uprostred dňa.
Lbo stres podporuje pocit úzkosti.
Ja mam taketo predstavy:
Ked soferujem a vidim vedla cesty 1 strom (nesmie byt rad, iba jeden musi byt), tak ze ci by som ho dokazal trafit stredom auta. Ked idem po chodniku v meste, kde su hned domy, a okna maju parapety, tak ze ci by som do toho vycnievajuceho boku parapety trafil tak, ze by mi to vybilo oko a vytieklo by mi.
Klasika, ked stojim na prechode pre chodcov na cervenu a je predo mnou clovek, tak ho mam chut sotit pod nejake velke SUV alebo elektricku, ze co sa stane a predstavujem si, ze su ludia okolo v panike a ja idem kludne prec.
Chodim do jedalne, kde chodievaju aj policajti a ked vidim, ako im trcia pistole v puzdrach, tak mam chut mu tu pistol vytrhnut, strelit ho do kolena a zas odtial pokojne odist. Uz som si bol kvoli tomu zastrielat na strelnici, aby som vedel, ako sa odistuje, natahuje a striela z glocku. Aj som si tam trenoval tie pohyby, aby som to vedel rychlo urobit a kupil som si klieste na tu poistnu snurku, ktorou maju pistole priviazane a trenujem, ako rychlo nieco prestrihnut.
Tvorba seba z vnútra... už to máš zatomatizované dá sa aj to obelstiť,ad1 autosugesciou ad2 režírovať film (reality) podľa vopred stanovených scenárov
