Robim si vodicak - strach, sebadôvera, inštruktor - dlhsi prispevok

Príspevok v téme: Robim si vodicak - strach, sebadôvera, inštruktor - dlhsi prispevok
Yazda

Ahojte. Mam 20+ a robim si vodicak. Zaroven ma buduci rok čakajú statnice, musim zacat s diplomovkou, buduci rok ma caka aj operacia dolnej sanky a setrim si na jazdene auto, nejake do 1000ky. Do toho mam sud s otcom o vyzivne, kedze si dal na znizenie a namiesto 250e plati svojvolne 30, rovnako aj 13r sestre posiela len 30, on zije u frajerky a nezaujima sa. Doma zijem s mamou, s bratom a sestrou. Z domu sa chcem co najskôr dostat, lebo s mamou a bratom si nerozumiem, je to katolicka a ja nie, vsetko jej na mne vadi a chce ma aj v dospelom veku kontrolovať a obmedzovat, brat sa pridava na jej stranu, lebo ma odjakziva nema rad a chce byt v jej priazni (aj kvoli dedicstvu), s nim sa nezdravime, obchadzame, hovorime spolu len ked treba, nemame na seba ani telefonne cislo, negratulujeme si, ani na Vianoce. Otec mi uz v juni ked mi konci skola bude dlhovat 5000 eur. To by mi hadam stačilo ako záloha na kupu 2izboveho bytu niekde v okolí BA. Exekutorka mu to chce strhnut z bytu, ktory mu splacaju najomnici, len vraj sa to dlhsie vybavuje. Takze neviem kedy tych 5000 uvidim. Ale prave preto si robim aj vodicak. Pre slobodu a nezávislosť. Aby som sa vedela z toho okolia BA dostat do BA do prace, pripadne inam. Tak velmi tuzim po slobode a nezavislosti.

Len je tu problem s mojou sebadoverou. Aj skolska psychologicka na gympli predtým nez som si vyberala VS, zistila ze ju mam velmi slabu. Sikanu som najviac zazila na tom gympli, na ZS len malo aj to od ziakov z inych tried a najma u nas doma od brata verbalne aj fyzicky, teraz uz len verbalna. Mama to tolerovala. Spoluziacka by mi mohla dosvedcit, ked raz u nas bola, ako ma raz nahanal s nozom a realne ho chcel pouzit, len preto, ze do mna "zo srandy" hodil badmintonovu raketu a ja som mu to vratila. Musela som sa s nou zamknut a aj ona sa bala. Ako som ju vysla, na VS som zacala mat problém so sebadoverou co sa tyka vedomosti a schopnosti zvladnut skusky. Vždy som bola stresmanka a skolu som nikdy neflakala. Skusky som vzdy dala na A alebo B, malokedy aj C alebo D. Vzdy som mala pocit, ze to bolo len stastie na otazku. Doma som zo strany rodicov a brata zazivala len kritiku a nadavky, a je to tak v podstate stale, s otcom som v min. kontakte už ale. Nedavno som vychytala aj zleho sefa na brigade, ktory tam vulgarne nadával na kazdeho, urazal kazeho inteligenciu a bol nervak. Tak som odtial odisla. Mam pocit ze takych ludi nejak pritahujem, aj ked sa im snažím vyhybat. Priatel je velky pohodak, o 25r starsi, chape vela veci na mne, je taktny, vnimavy, nevie o tomto vsetkom, ale vie ze mam problem so sebadoverou, chape to a nesmeje sa mi za to, ani to nezneuziva, akoby moji rovesnici na jeho mieste uz boli urobili.

Napriek niektorym telesnym chybam, ktore si planujem opravit (mensi hrbolcek na nose, sanka, prsia) sa zvyknem pacit. Ked na mna pozera nejaky muz, napr. sef (sice mi nadaval, ale aj tak po mne pokukoval) neviem udrzat ocny kontakt, mam ten problem aj pri priatelovi, resp. pri kazdom na kom vidim, ze sa mu nejak pacim, pri babach ten problem nemám.

Dalsia vec je, ze vzdy som mala problem s matikou a logikou. Napriek tomu som mala z matiky 1tky 2ky, lebo som si to cvicila. Niekedy s tym vobec nemam problem, a niekedy sa pristihnem povedat ako mi toto/tamto nemohlo napadnut hned, akoby som bola zamyslena, v panike alebo bola lenivá rozmyslat ďalej a cítim sa potom hrozne.

A teraz ten vodicak: prva jazda kritika, druha pochvala, dnes tretia opat kritika. Napr. sa mi stalo ze boli zaparkovane v dedine auta aj kusok na ceste a ze som isla k nim len na malu vzdialenost medzi tymi spatnymi zrkadlami, ale mne sa zdala dostatocna, ono aj bola, len mala byt vraj vacsia. A tiez som dnes trosku bola v panike pri zakrutach a kruhovom objazde. Najprv som zastavila pri križovatke prilis skoro, potom tak ze som uz trosku trcala na hlavnej. Instruktor je dobry, len mi od začiatku povedal, ze to bude so mnou tazsie a dnes mi povedal, ze nemam na to drzanie spojky bunky, aj ked rozbehy a preradovanie mi uz celkom idu, viem ze to chce len cvik, on vsak povedal ze s tym sa treba narodit a ze ja sa to budem musieť naucit. Snazim si uz velmi kritiku nepripustat k srdcu a byt lahostajnesia, nie voci jeho radam, ale kvoli tomu, aby som zas o sebe nezmyslala negativne a mohla si verit na dalsej jazde. Ale som z toho smutna, nakolko viem aka zvykne byt v BA premavka a vodici a chcela by som velmi, aby som sa raz vedela odviezť kamkoľvek, aj mimo SVK.

Ako ste to zvladli vy, co vam to tiez islo ťažšie? Ako sa zbavit strachu z neúspechu? Myslim, ze na to treba špeciálne bunky, lebo poznám ludi co maju osobitne školy a maju vodicak. A je tiez plno takych co jazdia a telefonuju.

naivny

je mi ľúto, že máš také vzťahy v rodine. Zároveň som si uvedomil, aké možnosti však nebudeš mať.
Teda ja som si robil vodičák v podradnej autoškole, inštruktor povedal, že veď ma zo skúšky aj tak vyrazia, aké som nemehlo a to som počúval viackrát pri jazdách. Nespravil som na prvýkrát, lebo policajt sa ma niečo pýtal po slovensky, ja som si v duchu jeho otázku preložil a kým sa som sa pokúsil odpovedať, už to bral tak, že to neviem, len preto, že v slovenčine neviem tak rýchlo ústne reagovať. Tak mi ani jazdiť nedovolil. Potom som spravil na druhý krát, ale ten policajt bol už na pohľad kamarátskejší, takže to mohli mať aj zahrané s autoškolou, pre autoškolu aj pre políciu peniaze navyše.
Mama chcela, aby som sa v jazde cvičil pri otcovi a aby som čo najviac šoféroval. Otec však na mňa vrieskal, a robil cirkusy, čo robím, takže v takom strese sa nedalo a dobrý som v tom nebol. Potom nás vzali krstný otec s manželkou na dovolenku, a on mi prikázal šoférovať ich auto. Po celý týždeň čo sme chodili na výlety a všade, v 100 km okolo chaty, kde sme bývali, som jazdil ja. Oni tam mali nejakú známu na vidieku, kde sme boli ubytovaní a neraz k nim zašli poobede a nás nechali na chate pri farme. Sestra hladkala zvieratá a ja som na ňu dohliadal, a bál som sa, že ju niektoré z tých zvierat uhryzne. Našťastie nič také. Potom krstný otec naschvál zastal zle, a ja som sa mal otočiť s autom alebo cúvať až 500 metrov, či presne zaparkovať... niekedy sa mi to podarilo až za veľmi dlhý čas, no keď sa podarilo, pochválil ma, aký som šikovný a keď mi to nešlo, nepovedal nič.
Potom aj dedko mi dával auto zakaždým na šoférovanie, aj keď sme išli iba do obchodu. Takže som aj keď nie u otca, ale u ostatných našiel maximálnu podporu a teraz všetci hovoria, aký som dobrý a spoľahlivý šofér.
Takže kašli na to, čo Ti hovoria v autoškole. A bolo by dobre, keby Ťa priateľ podporoval v šoférovaní, kým nazbieraš skúseností s jazdou, parkovaním, otáčaním a všetkým dokopy. Na takéto experimenty je staré ojazdené auto dobré. Na spoľahlivé dochádzanie do práce v zime asi ani nie, kedykoľvek sa tej starej krasni môže čokoľvek stať a Ty budeš v práci na skúšobnú dobu...tak držím palce, nech Ti všetko vyjde.
Ešte k tým vzťahom k rodine. Vypočul som si raz rozhovor mamy a otca, mal som otvorené dvere do izby a mysleli si, že ich nepočujem. Mama hovorila otcovi, že zato sa veľmi teší, že vo veku, ako som - 21 rokov, sa mladí zvyknú búriť a tak, a bývajú tie dvojgeneračné vzťahy kadejaké, a je rada, že u nás je to ok. Na to jej otec povedal, že to preto, lebo všetko robí ona, a ja mám len stolček prestri sa....a že ma vo všetkom nechá, nech robím, čo chcem.
Mama na to, že veď pracujem, kým sa iní flákajú, dobre, že doma by som fakt mohol viac pomáhať....
Tak asi tak... niekde to vrie viac, niekde menej, u nás to vrie, keď otec zabŕda...alebo keď sa rozčuľujú nad tým, že som si neustlal posteľ, ale načo ju ustlať, keď ju večer musím znova rozložiť? zbytočná práca...no a takýchto menších názorových rozdielov je viac...

Tomas 12345

Ty si myslíš že by si frajera obťažovala kebyže máš ísť k nemu bývať ? Tvoja prítomnosť frajera obťažuje ? Miluje ťa teda vôbec ? Mal by byť rád že sa k nemu chces nasťahovať a ne považovať ťa za niečo obťažujúce.

Existujú aj kontajnerové domy ktoré vyzerajú ako reálne rodinné domy, pričom ich stavba je rýchla a cena niekoľko násobne nižšia než u klasických stavieb.

Glero

Ja som si nedávno dorábal vodičák na veľké A. Dostal som toho najmilšieho inštruktora, skutočne klobúk dole, bol veľmi zlatý, nápomocný a človek so srdcom na pravom mieste. Pokiaľ nebudeš veriť sebe, komu chceš potom v živote veriť ? Sebadôvera je veľmi podstatná.

Ale veď vodičák nie je žiadna veda, prosím ťa. Je to úplne jednoduché. Ako každý budeš vystresovaná v deň skúšok, ja som poriadne ani nespal pri svojej prvej autoškolskej skúške, a zvládol som to. Keby to bolo náročné, nemal by ho nikto. Je to otázka zvyku, tak ako sa naučíš napríklad chodiť, tak sa naučíš jazdiť na aute. Je to ľahké, len potrebuješ správneho človeka ktorý ti to pekne vysvetlí. Niektorí inštruktori sú straré pivá, ktoré ťa chcú iba vystresovať. A to isté policajti pri záverečných skúškach, ale žiaľ v živote nič nie je jednoduché.

Nemáš sa čoho báť, preboha, tak ho neurobíš, koľko ľudí robilo na x pokus vodičák a sú tu a prežili to. A inštruktor má spojku a brzdu, čiže čokoľvek by sa išlo stať, on vie tomu zabrániť.

sibierina

swistica suhlasim, tiez som na kadejakych narazila, podla mna najma instruktor by mal mat trpezlivost, mal by byt kludny a nie vybusny typ

swistica

Vies ono instruktora v autoskole moze robit prakticky ktokolvek a veru pri ich vybere im asi zabudli povedat par viet z didaktiky a psychologie. Takze si z toho kretena nic nerob. Takych je zial väcsina. Odporucim ti vsak zacat hned po ziskani vodicskeho opravnenia pravidelne jazdit.
Este k tomu autu za 1000 eur. Ono je rozdiel, ak si take auto kupi chlap, ktory odmalicka pozeral otcovi cez plece ako sa opravuje motor a opravovanie je jeho hobby a ine je, ked si taky srot kupi zena,co ani nevie vymenit koleso. V servisoch sa za opravy nedoplatis.

Ednapi

Si docela ctiziadostiva, ides si za svojim cielom aj napriek nepriazni osudu a napriek tomu ze ta ista cast rodiny ponizuje. To je dobra vlastnost, niekam to dotiahnes. Len jedna mala rada, ak by sa nahodou stalo ze ti niektory z tvojich planov hned nevyjde a zruti sa nevzdavaj to. Najuspesnejsi ludia padli vela krat na hubu ale zdvihli sa a isli dalej. Co sa tyka vodicaku s tym sa netrap. Nikto sa nenarodil s tym ze sadol za volant a vedel super soferovat, rozbiehat sa, parkovat. Kazdy sa to musu naucit. Nechapem p com toci tvoj instruktor ze niekto spadol z neba a vedel to. Ja som mala zaciatky tiez vselijake, instruktor si zo mna robil srandu ze som tankovala kockaty benzin lebo mi to pri rozbiehani skackalo az skapalo. Chce to prax a stale jazdit a budes stale lepsia. Co sa tyka sebavedomia to by bolo vhodne zvysit, na druhej strane necudo ze ho mas nizke ked mas rodinu aku mas. Mozes citat motivacne knihy, ist k psychologicke, skusit psychoterapiu. Si velmi schopna a zivotaschopna mlada zena a bolo by skoda keby si sa zbytocne podcenovala. Uz teraz si toho dokazala dost. Konkretne to ze studujes VS hoci na to nemas podmienky, nikto ti nepomaha, nepodpori ta, chodis na brigady.

QM

Je mi velmi luto, ake mas problemy. Treba si vsak verit a ticho si ist za svojim cielom. DOKAZES TO! Casom sa to vsetko napravi. S priatelom si zabezpecite byvanie a s celou rodinou sa ani nemusis kontaktovat.
Co sa tyka vodicaku...Tvoja situacia je uplne normalna! Nemozes to este posudit hned po 3. jazde, ked ich mas kopec pred sebou. Poznam ludi, ktorym to skoro vobec neslo, jednej znamej povedal instruktor po poslednej jazde, ze to ani omylom tie skusky neurobi, ale verila si, bolo jej jedno, co si kto mysli, isla si za svojim a spravila to. Dnes je z nej vyborna vodicka! Mozes si pripadne zaplatit kondicne jazdy (este pred skuskou) alebo nech ta priatel zoberie na nejaku polnu cestu, kde nechodia policajti.
Inak ak ocakavas, ze hned po urobeni vodicaku budes schopna soferovat ako vodic s aspon 10 rocnou praxou, si na omyle. Vodic sa zauca dlhsie a vsetko chce cvik. Musis hned po urobeni vodicaku vela jazdit. Po case budes uplne nezavisla a budes moct sama autom vycestovat kam len chces.
Co sa tyka auta do 1000€. Planujes dobre, pre zaciatocnika staci, aspon kym sa na nom naucis. Za tu sumu sa da zohnat aj slusne auto! Nie len na nahradne suciastky. Ja som kupil auto za 800€ (bola to velmi dobra ponuka), mal som ho 3 roky, pocas tych 3 rokov som menil len brzdy (co bolo planovane vzhladom na stav km) a predal som ho tych 3 rokoch za 1950€. Takze naozaj sa niekedy naskytne velmi dobra prilezitost.

Ananaska

Na to aby si nerobila za pas nepotrebuješ výšku, stačí zdravè sebavedomie, odvaha, komunikatívnosť a v dnešnom svete aj trocha drzosti( ak samozrejme nechceš byt lekárkou, právničkou atd.. ) Inè to je v prípade ak ta škola a učenie naozaj bavia,v tom prípade študuj :) veď sú to najkrajšie roky života..
Na tvojom mieste by som na začiatku šla do nájmu, áno, budeš platiť cudziemu človeku, ale budeš mať pokoj a vlastný život.Časom sa uvidí..
S vodičákom ti poradiť neviem, ja sama som taký strachoput, že mam 26 a predstava učenia na vodičák ma neskutočne desí :D No ak si sa na to dala, tak to dáš. Moja kamoška je sestra na gynekologii a autoškolu dala až na druhý krat. :D no zvladla to, ma autičko a žije si. Takže ver si.
A áno, dá sa kupiť auto do sumy, ktorú uvádzaš, aj môj brat take zháňa.

Rebew

No moja ak máš taketo názory na život a taká si drzá ,tak ďaleko to nedotiahneš tak či tak.Vies nie každý stredoškolák mukluje za pásom.Podnikatelky čo majú napr.svoje salóny si dokážu, ak sú šikovné za deň zarobiť to čo ty za mesiac s tvojou vysokou školou.A vieš že veľa vysokoškolákov mukluje po skladoch? Ja zarábam 2600€ mesačne a nemuklujem nikde za pásom ani v sklade :D Čo študuješ?Snáď nie sociálnu prácu :D Lebo presne tí ľudia sa zvyknu správať nadradene,ale v skutočnosti sú na smiech:) Cítiť z teba namyslenost riadnu

Yazda

Elisa: Preto, ze nechcem byt na obtiaž svojmu frajerovi. Chcem byvat vo vlastnom. Na co som sa trepala na VS? Preto, ze na to mam a nemienim celý život muklovat za pasom ci v sklade. Nevidíš ze som sa dostala do posledného ročníka aj ked ma rodicia v tom nepodporovali? A vsetko okrem byvania a sem-tam stravy si platim sama a to mam denne štúdium. O to auto sa tu nikto na fore bat nemusi, lebo ja si ho zoženiem :) Skor ten samotny vodicak ma trapi.

Elizabet: Hovorila som o byte v sirsom okolí BA, nie priamo v BA. Navyše, 1 z tych izieb by som mohla dat do prenajmu a ta zena/muz by mi to splacal/a. Neviem presne kolko sa plati zaloha, ale mimo BA su ceny ine, niečo mam aj ja. No nepovedala by som, ze o nic nejde lebo ten vodicak nie je zadarmo.