Ahojte, mám otázku. Som ZŤP, mám 22 rokov, študujem VŠ, mám vodičák a mám v plnom úmysle žiť plnohodnotne. No čím som starší, tým viacej vo mne rastie neistota a úzkosť z budúcnosti. Ako to je tu na SK s hendikepovanými ľuďmi? Poznáte niekoho s DMO, kto pracuje, má rodinu a deti?
A ak takého človeka poznáte, ako sa ku nemu okolie stavia? Zapadá taký človek do kolektívu, či naopak uňho ľudia bočia? Ja čo si všímam, tak čím som starší a medzi staršími ľuďmi, väčšina je voči mne dosť rezervovaná, na VŠ mám prakticky 2-3 ľudí, s ktorými sa bavím. Je to dosť, ja viem, ale i tak u mnohých cítim chlad a nezáujem.
Čo ma privádza k obavám z budúcnosti. Nájdem si prácu, nebudú mať zamestnávatelia predsudky? Mám za sebou 1 vzťah, kedy ma baba úplne normálne, vôbec sme moju diagnózu neriešili. No stále viac mám pocit, že taký prístup je rarita.
Tak čo, aký je váš postoj?
Život hendikepovaných ľudí na Slovensku
jumbacisko
