Ahoj
Chcel by som sa zdôveriť ,s mojím príbehom keďže som to ešte nikomu vravel a je to anonymné.
Ako ináč ide o dievča ,mám už 20 rokov a stále myslím na dievča z ktorým som chodil na základnú školu neviem ju dostať z hlavy ,podľa mňa nebolo dňa kedy som na ňu nemyslel. Vždy keď sa spätne pozerám tak som frustrovaný z toho ako má to ničí, neviem ísť ďalej stále dúfam že s ňou budem .nwm či má priateľa .
Pár krát som ju stretol alebo som bol aj z ostatnými spolužiakmi vonku ale nikdy som si nevšimol mali signál alebo dačo a neviem či ona vie že mám rád a aj dáco viac .
Samozrejme jej to nechcem písať cez net ale ani jej to povedať lebo vždy keď ju stretnem je niekto na okolo a nemám tú odvahu .
Čo si o tom myslíte ?zažili ste dačo také ?čo s tým mám robiť ?
Zaľúbený ?
smutna6, mas to praveze lepsie, lebo by si mala casom zabudnut
feri, alebo zorganizuj stretko zo zs, alebo jej napis pod nejakou zamienkou, ze ci nema jej pes stenata, ze sa ti hrozne paci a pod.
Tak mas 2 moznosti Feri, bud jej napis alebo ju vycihaj niekde, ked bude sama. A ked jej napises, tak zacni nejak nenapadne, nie hned, ze som do teba. Napr. chcel by som ta lepsie spoznat a podobne.
U baby nemusis vediet na com si, ak nie je zrovna extrovertny typ. Musis sa bud priamo opytat alebo zistit cez jej kamaratov, nenapadne.
To isté zažívam aj ja a je to dosť obmedzujúce. Obcas mi až trhá srdce a je to už dlhá doba co to takto mam. Niekedy je to lepšie, niekedy horšie. Mne nepomáha nic. Ja ani nemám možnosť vidieť toho človeka. Ty ju aspoň občas stretneš.
