Potrebujem veľa spať, aj desať hodín denne

Veľmi rada a často spím. V podstate moja potreba dlhého spánku vadila aj môjmu jedinému exfrajerovi, ktorý cez víkend vstal ráno a mne sa ešte o jedenástej pred obedom poriadne nechcelo.
Vstanem a napadne ma "už nech je večer a som zas v posteli". Nemám to takto furt, ale je to dosť pravidelné. Vlastne ja som silná introvertka a nikdy som nemala kamarátky. Môj život sú filmy, seriály a trochu neobvykle na ženu mám rada futbal (takže juchú, konečne začala sezóna, chi chi). Ide aj o to, že ja potrebujem spať veľmi ale veľmi veľa. Príklad: Deň, keď nemusím ísť do práce: Idem spať o polnoci a vstanem o deviatej ráno a teraz nastane tá čudnosť, že mňa často aj keď sa postavím na nohy a snažím sa ožiť chytá ešte na spánok a keby som zostala v tej posteli tak som schopná ešte kľudne aj na tri hodiny zaspať. Mne osobne tento "problém" nikdy nevadil. Milujem spánok ale keď sa pozerám na reakcie ľudí, tak len preto považujem tento "problém" za problém. Mne to príde smiešne, keď si porovnám, že kamoška mi vypráva "musím skoro vstať aj cez víkend, spím denne päť hodín, však vieš koľko vecí sa dá za ten čas stihnúť?"
Ďalšia vec :D Ja nerada spím krátko aj preto, lebo mne sa potom ten deň zdá strašne dlhý a nudím sa, neviem čo zo sebou, len chodím po byte ako mátoha. Zvykla som si byť aktívna desať hodín, maximálne a potom si už vymýšľať a hľadať cestu na gauč. A áno: rady ako "prespíš celý život" také mi tu nepíšte, tie ma len pobavia.
Môj život je aj môj spánok a ja strašne rada snívam, dokonca som naštvaná, keď nemám sen, mne spánok príde rovnako zaujímavá činnosť ako ktorákoľvek iná vaša obľúbená činnosť pre vás vo vašom prebudenom stave.
Len som chcela vedieť, či vám to príde až príliš strelené, takýto spôsob života, alebo, môže byť. :D Ďakujem.