Poviem to tak ako je. Sme klasický priemerný, teda podpriemerne žijúci pár (žena 29-ročná, chlap 28-ročný) na východnom Slovensku, ktorý je spolu tri roky a žije v starom dome, ale našťastie nie je viazaný žiadnou hypotékou. Ale padá nám to tu už na hlavu, takže sa bude v krátkej budúcnosti rekonštruovať. Dohromady zarobíme asi 900€ a uvažujeme, že nechceme mať deti.
Na deti treba chuť, čas, náladu, financie, zázemie.
My ledva vyžijeme takto. Ja si sem hanbím priviesť aj kamarátku, nie to ešte dieťa. Chcem rodinu, ale chcem ju len s partnerom. V robote sa zoderiem, prídem unavená, nemala by som energiu sa dieťaťu venovať a kedy si oddýchnem? Pre fyzicky ťažšie pracujúcich a slabo zarábajúcich je dieťa luxusom.
Partner to vidí rovnako. Paradox je, že obaja sme v mladšom veku dieťa chceli, no zmenilo sa to. Mňa naivita prešla. Prosím vás nepíšte mi tu reči o presťahovaní sa do Bratislavy, nemôže celé Slovensko existovať v Bratislave. Sme dedinské typy a nám je na východe dobre. Taktiež nechcem žiť na mieste, kde je to preplnené.
Podľa mňa, keď žena dieťa nechce, tak je lepšie ho nemať, lebo inak trpí aj to dieťa, žiadne dieťa nechce byť nechcené.
Nechcem deti. Som chudobná a nechcem si dvadsať rokov odopierať.
Wandalina
Pag
Z tvojho prispevku je citit nespokojnost a pod. emocie. Tu ide vsak o to, ze na jednej strane je luxus, na strane druhej takmer chudoba, aj v inych veciach je tomu tak, dobro - zlo, den - noc, laska - nenavist etc. So vsetkym treba vediet narabat. Aky vplyv ma na dieta totalny luxus, aky vplyv ma chudoba?! Chcete dat dietatu vsetko, ze? A je to dobree? Aky to bude mat vychovny vplyv? So vsetkym sa treba naucit pracovat a vyuzivat vo svoj prospech, cize aj v prospech dietata. Teraz je to o tom, ze raz ideme hore, raz dole, aj keby si pracovala neviem kde.
