Mam starsieho priatela, milého, galantneho, velmi dobreho, charakterneho, mudreho, empatickeho voci vsetkym naokolo, no zjavne nie voči mne. Neustale je zahladeny do notebooku (pracovne) alebo je v terene a pomaha inym ludom. Ja jeho pracu obdivujem, no nevidime sa niekedy aj mesiace. Nezijeme spolu. Rozdiel 25r. A nie nie je zenaty, je rozvedeny. Zo začiatku bol velmi pozorny, vzdy mi odpísal, volal mi dost casto z vlastnej iniciativy, dokonca sa on hanbil mna, to ja som ho tak nejak zbalila. Ale teraz, kedze velmi dobre ovlada psychologiu a vie citat v ludoch najma z neverbalnej komunikácie uz stihol zistit ze som len to nesmele dievcatko skryte pod sexy šatami, ze si príliš neverím. Ze si setrim na opravy tych casti tela s ktorými som nespokojna. Ze moja nespokojnosť prameni aj z detstva a toho, ako som vyrastala, ze doma vzdy boli len nadavky, hadky, krik a kritika. Odtial som nikdy nepocula "si pekná, si sikovna" len od ludi z vonku. Otec sa o nas nikdy nezaujímal.
Mala som 2 rovesníkov frajerov pred nim, ale citila som ze mi nerozumeju, jeden bol ziarlivec a nedal mi dychat, druhy hrozny lakomec, aj za kofolu mu bolo neprijemne za mna platit a hned ma volal na chatu ani sme sa este nespoznali. S nimi som ani nespala a dala im košom. Tohto som nasla rok a pol dozadu. Bola, aj som nim ocarena. Ale on mnou uz zjavne nie tak ako predtym lebo uz vidi ze nie som tak sebavedoma ako ho moj vzhlad mozno zo začiatku oklamal. Studujem na VS, brigadujem, staram sa o seba najlepsie ako viem. Neprenasledujem ho telefonatmi, niekedy si nepiseme aj tyzdne ci mesiac, lebo nechcem prva pisat ja a mat pocit ze otravujem, kedze niekedy si to len prečíta a neodpise. Kedysi sme si písali aj do rána, dokonca mi vymyslal básničky..Volnosti ma teda dost, nie som ani ziarliva. Uz asi 3x spomenul ze sme sa este nikdy nehadali v zmysle ako by mu to vadilo. To neodpisovanie vsak nechcem spominat, aby som nevyznela zúfalo a co sa tyka toho, ze sa mi nevenuje ako predtym, o tom dobre vie, ze mi to vadi. Neviem co ine by som mu mala vycitat kedze na neho plati ten opis zo začiatku, ale chlapov zrejme nudi ked si so zenou vychádzajú, ked su so zenou co nie je namyslena potvo. ra, hyste.rka, nerobi sceny za každú blbost a nenadava im do de-bi.lov za nejaku pohodenu ponožku na zemi. Moj otec bol agresivny, hlucny, impulzivny a nasilny. Ja som hladala pravy opak neho . Ja som tichsia, aj ked voci domacim viem byt ukricana a hnusna aj ja, ked mi lezu na nervy. Vo vztahu to vsak nechcem, preto som hladala rozvazneho pokojneho muza. Nasla som. Obcas ma vsak take poznamky ako bude rad ked uz budem mat po tej jednej zmene tela a budem spokojnejsia a sebavedomejsia. Viem, ze mu vadi, ze momentálne nie som. Ze chlapi chcu sebavedome niekedy az namyslene baby. Aj mne to vadi, ale neviem to zmenit a preprogramovat mysel a mam pocit ze mi pomozu len tie zmeny na tele. Ked sme spolu a obkukuju ma jeho znami ci kamarati, vravi aký je na mna hrdy, pochvali moj vzhlad ale neverím mu to, lebo dotyky, bozky, objatia a uz aj sex prichádza temer vzdy z mojej iniciativy. A ten sex mame raz za uhorsky rok ci polrok aj to chvíľkovy. Odo mna co som od neho o 25r. mladsia a vravim si co by ini chlapi navyse v jeho veku za mna dali. Citim sa potom hrozne a vobec mi nepomaha zaujem inych muzov, ked ma moj milovany len pochvali, ale neukaze to fyzicky. Neviem ci je to vo vsetkych vztahoch tak, ze keď uz chlap zenu získa, uz ju berie ako samozrejmosť, alebo si ju malo všíma a nevenuje sa jej ako na začiatku, ignoruje ju, neodpise jej alebo chyba je v tom ze moje spravanie ci telo uz "prekukol." Hoci je pravdou ze ma aj stresujucu pracu. Každopádne jedno viem isto: tuzim ho podviest, ja, co som vzdy vravela, ake je podvadzanie hnu.sne. Ale uz chapem prečo to niektori urobia. Kvoli pozornosti ktoru mali na začiatku a vedia, ze s týmto partnerom ju uz asi nikdy nezaziju. Mozno si ma bude viac vazit ked zisti, ze som urobila nieco zle, coby necakal. Viem ze je to nizke, ale mozno to pomoze. Fakt som uz bezradna, som s nim stastna a nestastna zároveň. Je to vztah bez perspektívy, zabezpeci totiz svoje deti s ex a nie mna, so mnou by uz zrejme ziadne ani nechcel. Citim sa ako strateny prípad lebo takýto muz nie je pre mna ale neviem si pomôcť, rovesníci ma sexualne ani inak nepritahuju. Ak ho stratim, tak sa poucim, ze musim byt vacsia herecka a zja-pat na chlapa aj za blbosti, lebo zrejme to ich vzrusuje. Budu rozne komenty, viem, lebo nie som trosku normalna v tomto smere. Ale verte ze psychiater ma sexuálne nepreorientuje. Bud sa vydam s rovesnikom z rozumu alebo neviem ako dopadnem.. Vdaka za precitanie, rady a postrehy.
