Co mam robit? Nemozem sa zbavit matky.Odisla som z domu lebo ma nechcela respektovat.Chodila mi do izby vzdy vecer ked som uz bola zavreta a pozerala film. Aj napriek upozorneniam nech to nerobi.Chodila mi do kupelne ked som sa sprchovala alebo holila nohy tak vosla tam vraj umyt ruky.Ja niesom ten typ ze sa vyzliekam pred cudzimi proste mi to vadi.Taktiez som ju upozornila ale nedala si povedat.Cele to teda bolo velmi zle.Nevedela som to doma uz vydrzat.Tak som odisla.Ked mi pisala ignorovala som spravy v nadeji ze da pokoj.Ze pochopi.Ked budem chciet ozvem sa sama.Alebo napisem ako sa mam.Lenze nedoslo jej.Spravy furt kazdy vikend, co je doma a ako sa mam.Ked som neodpisala tak ze vraj co neodpisujem.Aka som dcera ze vobec nepisem.No lenze ja som nemala zaujem pisat jej.Nejak som to vydrzala ale prisla situacia kedy som musela domov.Ochorela som a nedavala som robotu, priatel ma nechal.Musela som domov.Lenze bola tam iba matka, tiez bez roboty a zacala ma tyrat.Ze pomahat mi nebude lebo som jej neodpisovala a tak ze ma serie.Ze ona tiez potrebovala pomoc vraj a ze som jej neodpisovala.Lenze nepovedala co jej je.Takze aka pomoc? Vraj ze aj tak by som jej nepomohla takze nepisala mi preto.Lenze problem je ze mozno by som nepomohla fakt ale dovod taky, ze som nemala silu na to pomoct.Proste lebo ona by sa zlozila a ja s nou.Takze by som nepomohla skor by som bola na dne s nou.A potom co? Mala som spachat samovrazdu aby som jej dala silu? Lebo mam pocit ze ona taku silu potrebuje ze teda smrt alebo nieco zle aby silu mala.Alebo pozitivne nieco to tiez,lenze s byvalim som myslela ze svadba a ze teda prinesiem energiu ze svadba, lenze o ruku ma neziadal, a ja som sa tiez bala poziadat jeho.Nebola som si istá, ci s nim chcem zit.Lebo v minulosti ma nechal, dalej hulil travu a mal kopec kamosiek a zien.A dalej, poziadat ho o ruku, tak mala som strach.Ze co ked povie nie.? Co potom.A dalej planovat svadbu a to vsetko tiez som si nato az tak netrufala.A on by mi zrejme nepomohol.Ze teda ja som to chcela tak nech si zariadujem sama.No ani mama by mi nepomohla kedze ona je taka ze nevie radit a vsetko proste zle.Vybrat saty a tak.Proste som vedela ze to nedam.Toto vsetko.Takze radsej rozchod .No lenze tym som samozrejme silu nepriniesla ale skor pytala.Nech ten rozchod zvladnem.Mama mi vsak nepomohla.Doma bolo znova to iste, chodenie do izby, buzeracia ze mam neporiadok, proste tyranie.Ze nesmiem varit ze voda je draha a nemam sa sprchovat ze plyn je drahy takze nemam varit.Ja som bola chora a bala som sa co bude.lebo nemam robotu, peniaze som mala nejake nasetrene lenze matka ze mam platit byt plus nedoplatky plus kupit asi bateriu novu a podlahy a tak.Mala som pominat vsetko za pol rok a potom akoze co? Bez roboty a penazi? Co by som robila? Ona by ma asi na dno dostala alebo na ulicu poslala.neviem alebo by som nasla niekoho komu dam sex a mozem byt u neho? Ci co ist na psychiatriu a vybavit si ze som chora psychicky a teda nemozem do prace, dostala by som viac penazi? A navyse matka by ma ohovarala a kazdemu v meste rozpravala ze som na psychiatrii takze by som si uz mozno nikdy nenasla priatela.Bola som ale psychicky chora? Lebo neviem.Islo o to, ze som rozchod nezvladala a doma ma matka tyrala a vytvorila sa vo mne agresia.Navyse som mala pocit ze mam depresiu.Alebo tak nieco.Mame som povedala hned ze je zle, po rozchode ale ona nato ze ved to dam.Ze na psychiatriu ist nemam, lebo mi daju lieky a uz budem zavisla.Ze si doserem zivot.Jej rada.Ze to mam dat.Lenze nedavala som to.A nepovedala nic.Ze mam ist teda do psychologa.Nic.Furt na mna len kydala.Aka som chora.A salena.Stale bolo horsie.Dokonca jeden den mi zacalo tak byt srdce a chodila som hore dole po izbe, uzkost a neschopnost cokolvek robit, teda akasi beznadej.Povedala som jej to, ze zle je.No ona nic. Vraj si len namyslam.Ci co.Isla som potom do kuchyne robit pirohy, cesto na pirohy a ona ze ked robim pirohy tak som okej a co bavim kino a tak.Zacala som plakat chodit, vracat a bala sa co bude rano.Normalne som uz mala chut zobrat noz a zabit sa.Nakoniec som zavolala tete ci mozem ist k nej.Isla som, ta mi dala vodu, magneziu a povedala mi ze joj co sa bojis dobre bude.Neboj sa.To len z horucavy asi.Ze som malo jedla a pila.Asi a ze bude dobre.Po hodine mi uz bolo celkom dobre.Ukludnila som sa.Nato mi zavolala mama ze mi pecie pirohy a mam ist domov.Lenze ja som uz nemala chut s nou byt.Lebo az samovrazda aby mi verila? :( Inak co sa tyka choroby, tak neviem co mi je.Ale slaba som nevladzem dlho robit takze cele zle.Nevedela som fakt co mam robit, co povedat lekarovi ze co mi je.Vsetko ma trapilo, bolesti hlavy brucha noh mocove cesty depresia asi uzskot z rozchodu agresia no vela toho....Az som sa hanbila.Navyse lekar bol taky ze nesadol mi.Nedovera.Takze co? Chcela som ze zmenim ho a povedala som mame ze zmenim ho ale ona ze ten druhy ze ho volaju doktor smrt a ze kludne mam ist tam.Takze dala do mna zase len strach.Ja uz som bola a mala beznadej.Ze asi riesenie je smrt.Alebo neviem uz.Nakoniec som sa zobrala a odisla prec.Lenze aj po upozorneniach vola a pise akoby sa nic nedialo.ako sa mam co je doma.Napisala som otcovi nech jej povie ze nech mi da pokoj, a dala asi tak na tyzden.A zase pozeram a sprava ako je doma ako sa mam.O tyzden ako ju uz poznam napise ze co neodpisujem.A takto sa to bude tiahnut.To ze ma zase neakceptuje, potom zvyknem mat agresiu a ked mi niekto ide nieco urobit teda vonku alebo v praci ze na mna utocia a tak tak sa bojim branit lebo uz akoby viem ze sa aj tak neubranim.Mam volat policiu, nahlasit ju? Alebo co?Vymazat cislo spravy ale mam strach co urobi? Ci ma nejak nenajde.Alebo tak.Neviem coho je schopna ale bojim sa ze aj najhorsieho.
Problem s matkou, ako to riesit?
ahjajajaj: Stratila som cloveka ktoreho som lubila a v podstate som mu kvoli mame este pisala zle veci.Ako ho neznasam.Aky bol falosny.Ze karma mu vsetko vrati ako mi ublizil.Proste som to este dosrala aj s nim.Navzdy som si s nim pokazila vztah.A to som verila ze on je zivot a kvoli nemu sa oplati bojovat.Takze vzala mi zmysel zivota.Inak zaprisahala som sa, ze ked sa rozideme ze budem zit po svojom.Budem pracovat a najdem ludi ktori prezivaju to co ja.To bol moj plan.A zabudnem na neho.Nech si casom uvedomi o co prisiel.Ako sa spraval.Takto som to chcela.Lenze sla som domov a stamade som uz nevedela odist.Mala som strach z matky, ze ked odidem, ublizi mi.Ja som mala v plane ist naspat do zahranicia kde sme boli, robili rok a pol, lenze matka ma zacala tak doma psychicky tyrat, ze tam ist nemam, ze sak ved som mala plat na smiech, ze tam chcem ist preto lebo byvali tam je a ze je to ubohost, ze tam nikoho nemam a som posrata tam ist.A ze aj tak nikde nepojdem tak co bavim kino.Takto ma nicila.Navyse z nej siel strach ze teda ked budem chciet ist a budem balit kufre, tak ma zabije.Priputa alebo ja neviem.Taky strach som mala.Takze som nikde nesla.A bola doma.Dlho dlho az kym vo mne nezhasol ohen a prestala som mat chut zit.Uplne.Pocity na samovrazdu.Prestala som milovat zivot, ludi, ku kazdemu som bola odporna, zavidela, ziarlila, bola hnusna k ludom a snazila sa im stastie znicit.Nakoniec som nejak odisla po 2 rokoch prec od nej lenze stale mam v sebe beznadej a slabe dni kedy mam chut vzdat to.A ked mi napise spravu tak citim prave to zle.Strach ze zase mi vsetko znici.Lebo z nej ide strach.Sice pise mile veci ale ked neodpisem zacne sa vyhrazat alebo ja citim ze zacne.Uz citim strach.A tak len kvoli tomu jej mam odpisat lebo sa bojim? A ona potom bude rada ze ma zase zastrasi a znici co si vybudujem.To je dovod preco nepisem.Aj pre petronetu a upozornenie, nie nemenim temy, asi podobny pribeh.Nieco som citala ale nebola som to ja.Mozno tamto bol fake, neviem.Toto nieje:).
Docitala som asi do polovice, lebo tato tema s matkou tu bola uz asi 4x. Tak neviem ci si to stale s roznymi obmenami vymyslas, alebo sa to deje viacerym ludom. Ak to nie je fejk, pohladaj si tie temy v kategorii vztahy.Je tam vela rad.
Zažila si veľa zlého, a zdravotné problémy sú kvôli tomu. Rozchod, mamina reakcia atď. Niektorí ľudia reagujú presne opačne, ako by sme to potrebovali, aj keď to nemyslia zle, a asi tak je aj Tvoja mama. Neboj sa jej, netelefonuj jej, ale napíš, a upokojí sa. K psychiatrovi nechoď, naozaj budeš iba závislá na liekoch, ale dobrého psychológa by si si mohla nájsť, aby Ti pomohol.
Keď si kúpiš šumivé magnézium, a tabletky antistress B komplex, upokojí Ťa to psychicky aj telesne. Si teraz evidovaná na úrade práce? U koho teraz bývaš?
Bývalému priateľovi nepíš, mamine napíš, že si začala užívať magnézium a že si hľadáš prácu. A naozaj si aj začni hľadať....Si šikovná, podarí sa Ti to. Len tých zmien bolo naraz veľa, strata práce, strata priateľa, sťahovanie k mame a všetko dokopy.... preto si si potrebovala oddýchnuť... a teraz potrebuješ urobiť krôčik a dostať sa ďalej.
ahoj Hanka, Tvoja matka je Tvoja matka! Cti otca svojho a matku svoju! Takže začni s tým, že jej odpovieš na správu. Napríklad:
ahoj mami,
ďakujem za správu. Nemám sa práve najlepšie, ale snažím sa nejak vystrábiť fyzicky aj psychicky. Držím palce aj Tebe.
A keď si pozerala dobrý film, napíš jej ten film, keď si jedla niečo dobré, napíš to. Raz za týždeň jej napíš. Je to Tvoja povinnosť, mohla si u nej bývať, keď si bola po rozchode a ohľadne psychiatra Ti tiež poradila dobre. Chce Ti dobre, len má dosť problémov sama so sebou, nepridávaj jej tým, že jej neodpíšeš. A vždy napíš aj niečo trochu pozitívne.
Navyse sa este bojim, ze ked ju dam na policiu, tak ze sa to dozvie a ublizi mi.Alebo ze bude sud a nevyhram.Lebo som mojmu byvalemu pisala po rozchode zle spravy, ze karma mu vsetko vrati, ze mu nedam pokoj a znicim zivot.Takze asi tiez niesom okej.Preto sa bojím.Ze urobim chybu ked ju nahlasim.Aby nezavreli aj mna.Alebo teda neviem ako sa to riesi.Nieco take? A som teda chora ci to je len jej vplyv ze som bola doma a nemohla nevedela sa branit a tak pisala byvalemu.
