Nerozumiem si s rodicmi.Mamim zivot bol taky, ze nikdy nepohla prstom.Skolu a aj robotu, jej vybavili rodicia.Bola iba krasna,a hlupa.Otec, ten bol zase inteligentny, ale malo sebavedomi, a tak bol rad ked mamu zbalil.No cely zivot odvtedy sa musel snazit a mama robila len to, ze to vyuzivala a vkuse ho ponizovala.On aj zacal pit, aby to zvladal.Ale tak vzdy s mierou.Nikdy ju nebil ani nic podobne, len obcas prepil peniaze na zivobytie.Ked mama stratila robotu,po rokoch, tak samozrejme ze si nevedela nic nasjt, pracu lebo tak ona, panicka, kde uz ona pojde? No lenze tym ze otec prepil obcas, zacali existencne problemy.Ja som chodila na vysoku skolu, mama ma tam dala a v podstate som tam sla, aby som s mamou mala dobry vztah.Lebo zrejme by sa spravala ku mne tak ako ku otcovi, teda ponizovala by ma a tak.Ked som robila skolu tak ma len chvalila aka som sikovna a zila v podstate zo mna.Celu rodinu som akoby tahala hore.Lenze tiez som uz obcas mala dost vsetkeho.Posledne dva roky som sa uz na skole trapila, zoznamila som sa s priatelom ktori ma len vyuzil, na sex a nechal ma potom pre inu.Nebola som asi dost dobra pre neho.Asi ze niesom viac bohata.Mu vadilo.Velmi ma ponizil, zobral silu.Ked skoncila skola, nevedela som najst robotu a uz sa to zacalo.Ponizovanie s maminej strany.Ze som blba, hlupa, neviem si nic najst, ze naco mi tu skolu platila, este sa zacala akoby vyhrazat ze kvoli mne nic nema doma, vsetko stare a ze zato ja mozem.Ze ja som si uzivala na skole.Takze akoby nepriamo povedala ze jej to vratim, ked si nenajdem robotu v odbore.No kedze sa mi nedarilo a mala som strach sama odist niekde do bratislavy teda skor strach s niekym byvat cudzim, nebolo to lahke len tak najst najom a robotu tiez nie navyse mi ani nechcela dat peniaze na pohovor , nemala som ani nejake pekne saty, na pohovor, stare handry, a tak som uvazovala ze brigadu najdem, lenze matka ze doma zit nebudem lebo ona nema nato zivit ma, a ze budem platit byt ked tam chcem zit.Lenze na vychode roboty nebolo, a sama odist som mala velky strach.Takze ake vychodisko? Ziadne.Ozvala som sa tomu priatelovi a nedala som mu pokoj.Chodila som za nim, nech mi da sancu.Na vztah a dal mi ju.Lenze si ma nevazil, spraval sa ku mne zle.Bola som ale rada ze mam kde byvat.Neskor mi kamoska nasla aj robotu.Sice vo fabrike ale tesila som sa ze mam robotu.No priatel ma chcel nechat zase kvoli tomu ze malo zarobim a ze cakal odomna nieco viac.Ze si najdem lepsie cosi.Zase som sa zlakla ci zvladnem najom aj robotu sama.Ci to utiahnem.Financne.Ale hlavne som sa bala samoty, ze nenajdem kamosov.Tych starych z vysokej skoly co som mala, boli vsetci prachaty a chodili po dovolenkach a po baroch a nato by som nemala financie.Takze proste samota.V robote boli zle zeny, take zivotom vyplute, zle k ludom.Aj v praci ma buzeroval teamleader ale vydrzala som to nejak.Bala som sa ze zle skoncim v zivote.Ze budem sama a ze to nedám.Nezvladnem.Lebo aj v tej robote zle zeny a proste cele zle.Nikoho v podstate nemam len rodicov ale su taki.Co by ste robili?
Blby zivot- co by ste robili?
Matyo: Ja sa samoty nebojim , bojim sa matky.A nielen jej.V podstate sa mi deje to, ze vzdy ked sa snazim a bojujem, pride niekto kto najde nejaku moju slabinu a da ma dole.Zas a znova vstanem a poviem si ze to uz dam ale zas niekto pride a zlomi ma.Ci uz matka ci iny.Preco ma ti ludia nepodporia, alebo ked citia ze som slaba tak ma nezdvihnu ale este do mna kopnu.Toto sa mi deje.Mama ma doma uz tak dlho nicila a tak dlho po mne sliapala v podstate ze som si zvykla na taky zivot iba prezivat a byt hnusna ku kazdemu.Teda byt svina, nikoho nemat rada.No lenze nevladala som tak zit.Nevladzem sa tak chovat k ludom.Takze som odisla v nadeji ze zmenim zivot a ze sa budem mat dobre.Kolko mi to vydrzalo myslis?Bola som stastna asi tak dva dni, a hned sa to dosralo.Lebo uz prisli tie zle myslienky na minulost a tak hned mi to pritiahlo zlych ludi.Neviem ci sa mi este niekdy podari vobec byt stastna a spokojna.A ze ci po dlhom boji ked sa mi to podari, ci mi to zase matka alebo niekto iny neznici.Nevie vobec ako zit.
Zmen uhol pohladu, tes sa z malickosti a snaz sa zit zivot aky chces :)
Dnes sa dá nájsť práca na Slovensku snáď najľahšie ako sa kedy dala.
Samoty sa nemusíš báť, v samote spoznáš samu seba, získaš späť stratené sebavedomie. Viazať sa na ľudí, ktorí ti ubližujú ako tvoja matka a partner len preto, aby si nebola sama je veľká chýba. Ty si sama aj keď si s nimi...
A co robis teraz? Ako si na tom? Musis si trocha viac verit a hlavne nenechat sa druhymi vyuzivat a ukazat nejake zdravé sebavedomie. A nechod do vzťahu len preto, ze si zufala, lebo zase natrafis na niekoho kto ta vyuzije. Na začiatok si nájdi nejakú robotu, kde si mozes aspon par euro naseteit a hlavne na mamku sa vykasli, lebo ta ta bude len dalej sťahovať dole svojou negativotou. Ak vies jazyky, skus na zaciatok napr recepciu dakde v hoteli, tam by ti dali (ako kde) aj ubytovanie, aspon na par mesiacov. A hlavne neustale posielaj zivotopisy a motivacne listy. Ak ti z 30 mailov odpovedia len na 1 trebars, tak si nic z toho nerob a bud vytrala. Poznam vela ludi co nie su z BA a byvaju tu a pracujú a nie je to koniec sveta pre nich. Len musis prekonat strach z neistoty. Treba v zivote aj riskovať a ist do neznama, mozno budes potom sama orelvapena zo seba, coho si schopna a zistis, se si sa cely cas podceňovala, lebo si mala mozno traumu z domova, ked si videla ako sa mamka správa k otcovi. Musis si proste viac veriť a skusat skusat skusat to a ist od mamky co najdalej, lebo ona sa tak lahko nezmeni (ak vobec).
Tak trocha na sebe makaj. Zaregistruj sa na pracovne socialne siete ako Linkedin, hladaj pracu v obore, pozri si ako treba napisat motivacny list, posielaj zivotopisy. A prekonaj strach ist sama do cudzieho mesta, nic ta tam nezozerie, kamosov a kamosky si tam najdes casom. Nie je tam niekto z tvojich byvalych spoluziakov? Ze by ste bud mohli byvat spolu alebo sa aspon stretavat aby si tam nebola tak sama. Spytaj sa ich ako si oni nasli pracu.
