Zákaz frajera v 16

Mám 16 a už pár mesiacov si dopisujem, volám, videochaty s jedným 18 ročným chalanom ktorý býva do 80km odomňa.. do ktorého som sa zaľúbila a on do mňa tiež... Po skúšaných nevydarených stretnutí sme sa konečne stretli a cítime sa spolu naozaj šťastní a veľmi dobre si rozumieme. V ten deň "D" keď prišiel zamnou sme mali na pláne ísť stanovať na 1 noc aj s mojimi známymi ako partia. no všetko sa zvrtlo. ešte som sa ani len doma nezbalila pokial bol on umňa čo čakal pokiaľ sa nachystam a ideme, sa spustila hrozná búrka a trvala veľmi dlho. Obvolala som mojich rodičov či by nemohol u nas prespať keďže nema ist ako domov, pretože cestoval par hodin koli blbým spojom a späť mu už spoje nešli. Mama vybuchla hneď v telefóne a nakoniec prespal, dohod sa s ocom aj s mamou že ho nechajú teda prespať, tato mu dal "podmienku" s tým že hneď ako ráno vstane pobalí šunky a vypadne preč z našeho domu.. Ešte v ten večer.. Skoro noc tato prišiel odomov opitý a začal sa k nemu drzo správať, odfotil si jeho občiansky preukaz že ho chce mať pod kontrolou, jeho incialy že chce mat v rukach a také veci. Ja keď som do toho chcela vklude niečo povedať, povedal mi odporným "Drž hubu" asi dvakrát. Potom mu začal rozpravat ako môže ísť do basy ak budeme mat pohl.styk a také veci. Hneď mi v tom blysklo par vecí, napríklad že by šiel iba ak by ma znásilnil alebo keby sa udialo to že by som ostala tehotná.. Lenže obidvaja sme o tom oboznámení dosť dobre, a obidvaja máme za sebou vážny vzťah z ktorého sme prešli skúškami. Podľa môjho usúdenia sme dosť imformovaní o takíchto veciach a aj dosť zodpovední na naše povahy a vek.
.. Ráno sa išiel ocovi ten chalan ospravedlniť a chcel sa s ním v kľude porozprávať, no otec si stál za svojim, že pokial nemam 18 nebudem mať žiadneho chalana, že možem byť s ním len kamarátka, žiadny iný vzťah.keďže on mä 18 a ja 16, že som ešte školopovinná (pritom on je ešte tiež) .. Že semtam nech skočíme na kofolu ale že viac nič, že toto bolo prvý a posledný krát čo u nas prespal, že ani moje sestry si nedovádzali svojich chalanov v 16 domov.. Pritom to bola úplnä zhoda náhod. Ten chalan ešte v ten deň tej búrky chcel ísť domov lenže nemal ako a bolo mi ho dosť ľúto pretože ho ľúbim a určite ho nechcem stratiť tym že ho vyhodím z domu nech ide k sebe domov. A k tomu cestoval par hodin vo vlaku a busom len preto až ma konečne uvidí a je to proti mojej srsti tak som sa musela ooytat a presvedčiť našich nech prespí.. Keby neprišla tä búrka všetko by bolo v poriadku. Celú noc som nespala a stále len plakala a on tiež, bolo mi jasne že nebudeme moct spať v 1 izbe, lenže tato dostal výbuch a už som nemohla spať ami len vedla v izbe v mojej posteli ale na rozloženom gauči s mamou kde ona chräpala, mňa bolel chrbät a nespala som ani len 5 minút dokopy. Veľmi ma mrzí ako sa naši zachovali i keďnich z 1 strany chápem že sa vytočili, ale z druhej strany prečo nemajú kumne pochopenie že som mu zle nechcela a prenho tiež že nemal ako ísť domov. Že to bola nähoda všetko.. Ďalšia vec čo nás oboch trápi že nemôžme byť spolu, prečo mi ide otec zakazovať frajera v 16 ktory ma 18 chodí popri škole do práce čo si šetrí na auto až môže zamnou cestovať a snaží sa celkovo vo všetkom. Je velmi milý, je vychovaný, pekný. Neni žiadny grázel ani hajzel. :( nerozumiem prečo jeho nechcú prijať keď mojho bývaleho chalana prijali a to som mala 15 a on mal 18 a on bol anrozdiel od tohoto hajzel ktorý ma využíval a odkopol... Neviem čo mäme robiť som z toho hrozne zúfalá a smutná. On sa tak snažil s nim sa porozpravat v klude.. Lebo chce si s mojimi rodičmi dobre rozumieť lenže z tatovej strany o to niaky zaujem nieje... Počúvala som ich, ako rozprával chalan ocovi že mu na mne záleží, že ma ľubi a nechce mi ublížiťa ani ma stratiť že si spolu velmi dobre rozumieme a budem za nou chodievať. A oco na to odvrkol že to je v poriadku nehovorim ze si hajzel ale pokial nemä 18 a je pod mojou strechou poslúcha iba mňa. Chalan potom prišiel zamnou a rozreval sa mi rovno v náruči... Prešiel si niekto niečim podobne?.. Poraďte prosím