Bojim sa ist do prace

modraobloha a majra dakujem. Povzbudilo ma to.

Ako neviem prečo by si sa mala báť. Podľa mňa je malá pravdepodobnosť, že by sa niečo také mohlo zopakovať, no asi budeš labilnejšia, keď ta to takto rozhádzalo a to by bolo fajn zmeniť a popracovať na sebe

Hej len si kopnite do nej... nech má ešte väčšie obavy... Asi ide o socialnu fobiu, ak je to mierne a vieš ako tak byť v interakcii s inými ľuďmi, tak skús aspoň psychologičku. Psychiater je podla mna moc, liečba tiež nič moc len sa točíš v blúdnom kruhu a iba si budeš prehlbovať tu priepasť medzi "realitov" a "snom" v skratke budeš mať vlastný svet a nebudeš v tom naozajstnom.. tým pádom sa ti vytvorí ešte väčšia pochybnosť a podobne.. neni to riešenie a spýtam sa ta, vážne sa chceš zveriť psychiatrovy, možno byť aj hospitalizovaná a ako písali dole vybavovať invalidný ktorý ti zadarmo nedajú ? Ak by si mala štastie tak ti daju čiastočný invalidný a to maš cca 200 eur mesačne.. ak máš rodinu a žiješ s nimi tak dobre ale ak žiješ sama a platíš si bývanie atď tak to neutiahneš.. nehovorím že máš hneď teraz ísť do práce kedže zjavne to neni pre teba lahke a ver mi že ja to chápem, pretože sám mam lahku soc. fobiu a viem sa do toho vžiť.. ale očakávam od seba niečo v živote, chcem na sebe pracovať, posunúť sa v pred.. a viem že ak by som mal byť na invalidnom a pozorovať ako všeci rovesníci, spolužiaci.. atď... su úplne niekde ine majú rodiny, vlastný život tak by som bol z toho zdeptaný a mega neštastný že ja nič také nemám a pritom by som rád mal.. Tiež máš určite nejaký sen ktorý chceš docieliť. Za mna viem že socialna fobia alebo tak trochu strach z ludí či spoločenského kontaktu pramení hlavne vnímanie seba ako niekoho menej cenneho než ostatných.. nízke sebavedomie na ktorom treba pracovať .. ja tiež to tak mám.. stále sa považujem za neschopného aj keď uvedomujem si to a chcem to zmeniť.. postupne sa to snaď podarí.. treba sebadôveru.. trošku sa prekonať a začať sa mať rád.. potom to snaď príde.. nemusíš to robiť ako ja ale lepšie je keby ideš cestou náročnejšiou ktoré na konci vedia k tomu že si zvládla veľkú skúšku a budeš silná osobnosť ktorá nepochybuje sama o sebe.. trápenie sa na invalidnom ti to moc neuhlačí.. ale keď nemáš inú cestu alebo voľbu (podla mna je viac monžosti) tak aj tak ti prajem aby si si to nejak dala doporiadku tak ako sama chceš a hlavne nech je lepšie.

absolvovať psychoterapiu, aby si sa nesprávala ako posero.

Tak co mam robit, ked dochodok nie je riesenie?

aj keby sa ti dal vybavit invalidny dochodok, aj tak by ti to stale nestacilo. z neho by si predsa nevyzila.

Podla mna vybavenie si invalidneho dochodku v tvojom pripade nehrozi. To by si musela byt rok na PN, o tych hospitalizaciach neviem, pripadne najmenej jeden rok byt v stave, kedy je tvoj zdravotny stav prekazkou byt zamestnana. Invalidny, pripadne polovicny invalidny- to sa nerozdava len tak na prianie. Najprv ti musia urcit diagnozu, potom si zistit, ci na tu diagnozu sa vobec vztahuje dochodok. Potom sa zacina kolotoc vybavovaciek, nakoniec prehliadka a posudok od lekara soc poistovne. Samozrejme aj v zavislosti od veku si mozes pozriet na stranke soc poistovne kolko rokov musis mat odpracovanych. Ak mas len "obavy", to mozno ani nic neznamena a ziadnu diagnozu ti nenajdu. V dnesnej dobe mnozstvo ludi chodi na terapie, v tomto svete to je bezne. Mam znameho s vaznou psychickou chorobou a ma len ciastocny dochodok. Vsetko si ale zisti podrobne u lekara, pripadne v soc poistovni.

Ano da. Dostanes papiere, ze si chora na hlavu tak, ze o sebe nedokazes rozhodovat a to ohrozuje tvoju existenciu, kedze sa nedokazes kvoli tomu ani zamestnat. Mas fobiu z ludi, cize urady si sama vybavit nedokazes. Takze ti zoberu svojpravnost, cize nebudes si moct robit co chces, dostanes opatrovnika, ktory ti urobi rezim dna a jemu aj pojdu peniaze pre teba a on ti bude kupovat jedlo a oblecenie podla jeho usudku. Nebudes uz musiet do konca zivota pracovat.

Tak keď sa budeš stále takto krčiť a čakať kto ťa bude šikanovať tak jasné, že sa na to niekto chytí

Na to, aby si dostala inv.dochodok, by si musela byt min.3-krat hospitalizovana v nemocnici, cize nic z toho, okrem toho vyska toho doch.by mala na teba isto velmi pozitivny zdravotny ucinok, dalej by ti nikto nemohol pocas gratulacie popriat aj vela zdravicka, este by sa jeden nebodaj uzdravil. V praci ta asi budu buzerovat, len sa ich treba opytat, ze ake vysledky dosiahli pred tvojim prichodom, v akom suterene, pardon super-leveli sa aktualne nachadzaju (nezabudam).