Nemám rada ľudí, nie som šťastná

Prajem krásny deň všetkým. Potrebovala by som sa niekomu zdôveriť, tak to skúsim takto anonymne. Trápia ma depresie, pocit zbytočnosti, nemám rada ľudí, v živote mi veľmi veľa ľudí ublížilo, už od detstva mi bolo ubližované. Ako malá som bola pár krát sex. zneužitá, neviem či to môže mať niečo spoločné s tým, aká som dnes. Matka sa to dozvedela až po 20 rokoch, ale nikdy so mnou o tom nehovorila. Nikdy som nebola priebojná, vždy som bola extrémne hanblivá, nesmelá, ťažko som nadväzovala priateľstvá, v škole som bola neobľúbená, tichá, vždy som bola pre niekoho terč posmeškov. Vždy som si ale našla 1-2 spriaznené duše, ktoré boli ako ja, neobľúbené. Pokračovalo to aj na strednej, a samozrejme aj v práci. V pracovnom kolektíve sa vždy našiel niekto kto ma nemusel, kto mi ubližoval, akoby sa to so mnou ťahalo už odmala. Momentálne som 2 roky bez práce, nie som schopná nájsť si prácu, mám obrovský stres a strach z toho, že mi tam budú ubližovať, že nezapadnem do kolektívu a znova budem tá o ktorej budu rozprávať, smiať sa z nej. Som veľmi hanblivá, mám strach sa prejaviť, akoby som bola väzňom vo vlastnom tele, ak mi rozumiete. Bojím sa chodiť medzi ľudí, nemám rada ľudí, bojím sa ich, hanbím sa pred nimi. Ak sa náhodou dostanem do situácie, že sa na mňa niekto díva alebo ma pozoruje mám pocit hanby, začnem sa potiť a triasť. Mám priateľa, on nevie o tom, čo prežívam, pred ním sa pretvarujem, že som v pohode, ale nie som. Nechcem aby sa trápil kvôli mne. Vlastne iba sem píšem to čo ma trápi, nikto iný o týchto mojich problémoch nevie. Chcem sa posunúť dopredu, chcem si nájsť prácu, ale neviem ako ďalej, neviem čo robiť, strach akoby ma brzdil.