Ahojte, pred pár mesiacmi som nastúpila do nového zamestnania ako asistentka riaditeľa. Páčil sa mi profil spoločnosti, bola to oblasť v ktorej som vždy chcela pracovať a tak som sa tešila keď ma prijali. Myslela som že to bude pestrejšia zaujímavá práca, predým som robila niečo podobné nahazdovaniu fakúr v jednej korporácií. Poslednú dobu však zažívam sklamanie, často sa stretávam s tým že mi proste zdrbú za úplné hlúposti, resp. prežívam také poníženie. Veľmi som sa snažila a práci obetovala aj voľný čas...ale neviem to presne vysvetliť..cítim sa tam trochu ako taký "služobník" bez ľudskej dôstojnosti. samozrejme nie všetci sú takíto ale dosť osôb aspoň na vyšších pozíciách mám pocit že sa takto ku mne správa. Som dosť citlivá povaha, snažím sa byť ku každému milá a ústretová...ale tento prístup ma veľmi zraňuje, môj šéf tiež nie je najmilší...ale niektorí iní vedúci so mnou jednajú ako z nejakou handrou...je to pri práci asistentky bežné? Môžem sa voči tomu nejako obrniť..aj ked hovorím s nejakou riaditeľkou resp. vyššie postavenou osobou? Bojím sa že keď si otvorím ústa dostanem padáka..a zároveň uvažujem či sama nedať výpoveď. Práca mi nerobí až také problémy aj ma celkom baví..len ten prístup ma ubíja :( Zažili ste to niekedy? Je práca asistentky niečo podradné alebo ekvivalent nejakého služobníka na kom si každý vytrie hubu s prepáčením? Vopred vďaka za vaše názory
Ponižujúci prístup v práci
Začni sa obzerať po novej práci. Takéto správanie nadriadeného/ných k tebe sa pravdepodobne bude len stupňovať a u teba začne rásť frustrácia a nervozita a dospeješ do stavu, že budeš chodiť do práce s pocitom, ako keby si tam išla za trest. Ja som kedysi tiež odišiel kvôli správaniu nadriadenej z práce a nasledovala ma asi polovica mojich kolegýň a kolegov a asi nikto z nás to rozhodnutie neľutoval.
Odid z takej firmy, vaz si samu seba...
Bohuzial si musis zvyknut alebo sa kuk po inej praci.
citanakniha a čo čakáš, keď na poste podriadenej ? Je to úplne bežné. Si myslíš, že nadriadení budú s tebou jednať ako s princeznou len preto, že si osoba ženského pohlavia ? Omyl.
..toto by som nezvladla asi..odisla by som..ked ono mnohokrat mame ine predstavy o robote ako realne je..
Mala som podobné, odisla som. Z nervov a ponizovania a sedlackeho jednania som skoncila doslova na operačnom stole. Zo stresu.Takze, ak ti je zdravie milé, utekaj. Firiem je vela, aj inej prace dost. Nie si v base, ani v koncentraku. Lebo ked sa ti este k tymto peripetiam prida zakerna kolegyna ku ktorej sa pridaju ďalšie sliepky, budes krvavé slzy ronit. A neurob tu istu kravinu ako ja, ze budes počúvať rady typu treba vydrzat. Netreba. Skus si zajst do slovenskej nemocnice, a uvidíš kde urcite skoncit netreba. Pekne si sadni a z roboty v case obeda hladaj plan B. A potom im zamávaj vypovedou pred nosom. Nenechaj so sebou zametat. Asistentka áno, ale brechat po sebe, to nie. Zamakaj a daj výpoveď. Ina cesta nie je, inak sa zblaznis. V lepšom prípade.
riaditelia firiem majú dosť veľa zodpovednosti a tým pádom je to príšerný stres. Na toto sa mi sťažovala aj manželka, kým som bol riaditeľ, že s ňou jednám ako so slúžkou, a pritom to úmysel určite nebol.
Aj kvôli tomu som radšej obetoval 40 % platu a stal sa obyčajným projektovým manažérom, s tým, že pracujem 8 hodín denne a víkendy mám voľné.
Neber si to osobne. Tak či tak Ti nezávidím, určite nie si nič podradné, si pravá ruka riaditeľa, a keď na Teba neprávom nahulákajú, tak je to preto, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá.
Manželka pracovala 4 mesiace ako asistentka riaditeľa v nemenovanej firme. Nezniesla to a odišla odtiaľ.
