Chorobna ziarlivost, nizke sebavedomie a ako s tym bojovat ? Da sa to vobec ?

Ako bojujete so ziarlivostou sposobenou nizkym sebavedomím ? Viem, ze tym velmi trapim partnera a rovnako seba, ale neviem proti tomu bojovat. Snazím sa strasne, ale ak to zo seba nedam von, zoziera ma to, placem, niesom si ista sebou ani partnerom, ten stav je hrozny a casto ma dovadza do sialenstva a myslienok samovrazdy. Vsetci odsudzuju žiarlivcov, ze su taki a onaki, manipulatori, zakomplexovani, ze by nikdy s takym clovekom nechceli nic mat. Z kazdej strany len poznamky o tom ako je kto pod papucou. Strasne sa tym trapim, nechcem taka byt, spravila by som vsetko preto, len aby som nebola tak ziarliva a tie odsudzujuce reci mi strasne ublizuju. Zivot ziarliveho cloveka je otrasny a neda sa nazvat zivotom. Jedine, po com tuzim je pokojna a vyrovnana laska bez stresu, ja som si tu vlastnost nevybrala a dala by som cely svoj zivot za to, aby som sa mohla narodit znova a bez tejto otrasnej diagnozy. Je to strasne a sklucujuce !!! :( Ja takto nezvládam zit, ako s tym mam bojovat ? Len ten pocit, ze moj partner sa niekde rozprava alebo stretne s nejakou zenou alebo s nou nieco riesi, ma strasne rani a pritom je to uplne bezna a normalna vec. Nedokazem sa ani sustredit na pracu, pri pomysleni, ze moj partner uz v robote skoncil a ja tu este musim byt a neviem co prave robi a s kym je :( je to strasne. Vie o mojom probleme, mna to strasne moc mrzi, ale on sa na to dokaze len nastvat a poslat ma ... namiesto pochopenia. Alebo si naozaj nezasluzim to pochopenie ? Naozaj si my ziarlivci nezasluzime pohopenie len odsudzovanie :( Ja sa tym strasne trapim a neviem, ako to zo seba dostat prec aj ked chcem :(