Ahojte. Chýba mi polrok do tridsiatky a som v podstate socka. Mám rád, keď sa veci hovoria rovno tak ako aj sú. Mám slaboplatenú prácu, nie som priebojná a pracovný trh mi nikdy nič nehovoril. Vždy som prácu vnímala len ako prostriedok k peniazom a doslova nechápem ľudí, ktorí sa v práci vyžívajú a naplňuje ich. Pre mňa sú takí ľudia ako mimozemšťania. No a keďže moje nasadenie do každej práce je viacmenej vlažné a časom ma aj to opustí, nikdy dlho nevydržím v práci a striedam zamestnania, prípadne si potrebný čas odpracujem aby som mohla čerpať podporu.
Nie som ani žiadna kráska. Dávnejšie, vlastne toto si začínam uvedomovať asi tak tri roky, že to, že niekedy som po dieťati túžila, predstavovala si ako ho budem učiť rôzne veci, chodiť na rodičko, motivovať ho a zrazu "dievča, však ty sa nevieš ani sama o seba postarať" už ma to opúšťa.
Mne všetko príde v obchode neskutočne drahé, vlastne nikdy moje nákupy nie sú väčšie ako pätnásť euro. Napadne ma, že by som mala ešte menej ako mám teraz, finančne. A ešte niečo: Neznášam deti do takých piatich rokov. Ja by som chcela aby hneď vedeli aspoň trochu fungovať samostatne a hlavne komunikovať. Mne sa deti ani nepáčia ako bábätká, vyzerá to nechutne a vôbec to nepripomína človeka. Aj keď som v predstavách o svojom dieťati, vždy si ho predstavujem už aspoň ako osem ročného človeka.
No a ešte toto: Ja by som asi skolabovala ak by som mala syna. Vôbec nemám rada malých chlapcov. Chalani ako deti sú strašne detský, to mi na nich ide na nervy, tá ich detskosť niekedy aj v puberte. Syna fakt nechcem. Vždy som v predstavách len s dcérou, ale už ma aj táto predstava opúšťa.
Mne to jednoducho vychádza na to, aby som dieťa nemala, že mne sa len tak tak dá fungovať samej.
Nepotrebujem aby ste mi tu niečo písali, možno som sa len potrebovala takto verejne vyrozprávať. Pá.
Chudoba ako dôvod prečo nechcem dieťa
Myslim, ze by si vela veci prehodnotila, keby si mala dieta. Ale pokial na to nemas, tak proste deti nemaj. Je to lepsie, ako keby mali trpiet!
to si nemyslím o sebe ja, to si myslia všetci, spoločnosť...
nebyť mojich kolegov, ktorí sú v rovnakej situácii, a s ktorými sa navzájom podporujeme a chápeme tak si to hodím.
Socke nepisem, ta i tak nechcela ziadne prispevky, skor by som napisala par slov jdkjs.
jdkjs - pozeral si si niekedy platove ponuky na profesii? Ak ano, dozvedel by si sa, ze pokladnik ma casto vyssi plat ako niektore pozicie,kde je vyzadovana VS, pripadne ovladanie dvoch cudzich jazykov. Co by mali potom napisat oni? Takze nevidim dovod, aby si sa tu lutoval. Bud akceptuj to, ze si pokladik s danym platom alebo stale mozes na sebe pracovat a zdokonalovat sa (ak to teda uznas za vhodne). Priatelku podla mna nemas preto, ze si o sebe myslis, ze si nula. Pravdepodobne to potom z teba i vyzaruje.
no tak nemaj deti no... čo je na tom také ťažké? bude to len dobré. ja tiež mám strašne málo platenú prácu (pokladník v tescu) a ako výsledok toho nemám priateľku samozrejme, lebo nie som alfa samec s autom čo zarába 1200 €... som len obyčajná nula, najhoršia najponižujúcejšia robota aká môže existovať, horšie odomňa sú už len robotníci a upratovačky.
a tiež nechcem deti.. proste v živote som neuspel, nedokončil som školu a skončil som takto, pre pracovný trh nemám žiadnu hodnotu a ani pre spoločnosť, ktorá sa na pokladníkov pozerá na niečo menej ako na človeka...
rezignoval som už na život a nejak len dožívam, zostáva mi možno nejakých 50 rokov života ale nebolo by na škodu keby to skončilo skorej, napríklad vôbec by mi nevadilo keby ma niekde zrazilo auto a mal by som to rýchlo za sebou
táto spoločnosť je chorá a serie na hlavy slabo plateným pracovníkom
