čo ďalej v živote

ahojte, potrebovala by som poradiť co so zivotom ďalej. mam 21 rokov. otec pil a mama hrala automaty a chodila do zahranicia, cize som s otcom byvala sama. nebil ma ani nic podobne, islo skor o kazdodenny psychicky natlak ked bol opity, zhadzovanie viny na mna za vsetko a pod. momentálne studujem druhy rocnik na VS a neviem co dalej. nikdy som s ucenim nemala probelm, zlomilo sa to vo stvrtom rocniku na SS, ked sme s mamou zacali byvat same (nie dobrovolne, prisli sme o byt) a ja som bola stale sama kedze bola v zahraničí. skolu nechat nechcem kedze ma odbor zaujima a je skoda tych dvoch rokov, ale vidim ze ju nezvladam, nedokážem sa sústrediť na učenie, je mi na nic, citim sa vyhorene a do toho vsetkeho na skole strašne tlacia kedze nabrali vela studentov a chcu to rapidne redukovat. mam aj priatela s ktorym momentalne byvam, ale mam pocit ze nechape co sa so mnou deje. stale mi hovori ze skolu dokoncit musim, ze bez skoly nic nedosiahnem co chapem, ale momentalne to vyvija len dalsi a dalsi tlak. nic ma prosto v zivote nebavi, neviem ani co by som chcela robit. to iste je aj s brigadou na leto, chcela som si teraz v lete odpocinut a necrpat nove sily, citat knihy a pod a z kazdej strany pocuvam (hlavne od priatela) ze by som si mala najst brigadu, ze vsak nebudem zbytocne sediet dona a pod. pritom s financiami problem vobec nie je. hrozne ma ubija ze aj ked mu poviem ako sa citim a co sa deje stale si hutie len svoje. citim ze som v permanentnom strese, stale ma boli brucho, je mi zle, vypadavaju mi vlasy, mam problem s menstruaciou. je toho vela, problemy z detstva a vecne stresy v súčasnosti a do toho neustaly tlak od blizkych. poradte ako sa s tym vysporiadať. dakujem