Ahojte, mam 25 rokov a od svojich 18 tuzim po rodine, ze sa raz stanem mamou.. vlastne od kedy som nasla svojho terajšieho- prveho a hadam aj posledneho:). S manzelom mame byt, dobre zamestnania, minuly rok sme sa zobrali, a teraz sme sa rozhodli pustiť do skúšania babatka. Doteraz sme sa chránili len prezervativmi.
Vzdy som sa na to tesila; stale som manzela presvedčivosti nech uz to skusime... ked to bolo v “nedohlade” bolo to pekne, napínavé, zila som v to .... no teraz je to tu.... mam z toho strach, stres, som cely den pred milovanim nervozna, akoby som nechcela na jednej strane aby sa to podarilo.. ale preco?:( nebojím sa pribratia, bolesti, ani ze budem musiet obetovať zivot rodine, ze nebudem mat vela casu na seba a konicky.. neviem kde je problem, nech to skúmam z hociakej strany.... asi len strach z neznáma.....
Bojim sa mat dieta, citim neistotu, neznamo
Dakujem za rady, je to naozaj prirodzený - opodstatnený strach... včera sme sa s manželom rozprávali a nebudeme na to tak zo začiatku tlačiť. Nebudem si sledovať plodné neplodné dni, proste to necháme na prírodu na naše telá...
Myslim, ze ten strach je z istej casti prirodzeny :)
Možno ešte nie si na dieťa pripravená, alebo máš strach, ako možno každá žena, ktorá čaká prvé dieťa. Možno sa bojíš, že to nebudeš zvládať alebo si nebudeš vedieť s niečím rady. Na tom veruže nie je nič zlé. Každá má možno prv takéto pocity :)
Minule som stretol spolužiačku zo základnej. Má 24 rokov a už má 10 mesačné dieťa a nerobí z toho žiadnu vedu. Ja, keď som jej povedal, že si neviem v mojom živote predstaviť dieťa, tak sa začala smiať, že to je úplne normálne, ale potom by som to bral úplne inak.
Takže sa netreba báť. Ak naozaj chceš veľmi dieťa, tak choďte do toho. Nie je nič krajšie, ak keď dvaja ľudia, ktorí sa majú radi a milujú sa majú spolu dieťa. Držím palce :)
dobreuz: Aby sme sa rozumeli - zas nevraždím ich a priznam sa, že napr. kamošov 4 ročný syn si ma celkom obľúbil :-) Ale neviem sa im prihovorať jak nejakí, nemal by som nervy na nich a ešte keby som mal o 180 stupňov meniť život (mam deti tak toto už nemôžem robiť, tamto nemôžem robiť) ehmmmmmmmmmmmmm v žiadnom prípade :D
Ako ak by bola možnosť na nejaký partnerský vzťah bol by som rad, ale deti v žiadnom príííííííííípade :D Ale občas si pripadam divný, že mam take názor :D
Danielka. mas pekny zivot a este len 25 rokov, kludne mozes pockat este.Ja by som na tvojom mieste neignorovala zly pocit. Nepresviedcaj sa, ze je to len to a to a bude dobre. Pockaj radsej. :)
Ja som zástanca toho ze dieta sa ma prisposobit nam a nie my vsetko po jeho narodení jemu, do nasej smrti:))) a zmyslom zivota su, nie hlavnym, ale z velkej casti ano... No kazdy ma ten zmysel niekde inde. Ja milujem svoju pracu, mam kvetinarstvo, a tym zijem :) zmysel som nasla tam:) aj moj manzel je mojim zmyslom zivota, a dietatko da zivotu dalsi zmysel, vacsi :) ak to je s clovek ktorého milujete
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Ale ja po nich tuzim, len mam strach z neznáma :)
Takymto pristupom je dost mozne, ze ani neotehotnies. Telo to totiz vyriesi za teba. Psychika ma dost velky vplyv. Takze mozes by uplne pokojna.
