Prečo sa každy na mne "vozí"

Narazila som na toto diskusne forum a všimla som si že sa tu preberaju rozne veci.Preto by som aj ja potrebovala poradiť.Pre kamaratky ,spolužiačky,známe a blízkych ľudí som priateľská ,milá a pohodova baba vždy ochotna pomocť.Ale mám problem s cudzími ľuďmi a ľúďmi čo ma vidia po prvykrat,hneď sa do mňa navážaju,dovoľuju si a vytáčaju ma.Napríklad teraz sa chystáme s kolegami a kolegyňami do reštaurácie osláviť moj sviatok,chodíme tam stále keď niekto z nás niečo oslavuje,takto chce náš šef.Lenže v tej reštaurácii je jeden nechutny chlap,asi nejaky šef alebo prevadzkar tej reštauracie,ktory zakaždym do mňa rýpe a to bezdovodne,pretože ešte som si ani nešla nabrať jedlo ani som nestála nad tými buksńami s jedlom a už začal drzo"s tými vlasmi opatrne",naštvalo ma to,pretože čo ma má niekto poučovať ako male decko alebo nesvojprávneho človeka,veď predsa nebudem dávať celu hlavu do tých buksní,viem čo robím,nie.A to sa stalo viackrat keď sme tam boli,raz ešte hovoril že si mám zopnuť vlasy,to už aj kolegyne mali dosť že cudzí človek mi rozkazuje čo mám robiť s vlasmi tak to je vrchol.A bolo tam veľa dievčat a žien s dlhymi vlasmi a nepovedal im nič.Len na mne sa vozí.Už sa mi sprotivilo tam chodiť,keby to nechcel a nenutil nas tam isť náš šef,inak sama alebo s kamaratkami tam nikdy nevkročim,a keď sa takto správa k viacerým ľuďom,zákazníkov len odplaší.A to nie je jediny prípad čo sa na mne vozí cudzí človek.Je toho veľa,ale s tých nedávnych spomeniem ešte jeden.Modlila som sa v kostole,mala som mierne sklonenu hlavu a zrazu jedna stará pani do mňa štuchla,že"tu sa nespí,tu je omša,choďte spať vonku",povedala som jej že nespím že sa modlím,mala to v paži,to bol už vrchol,že ani v kostole mi nedaju pokoj.Nič sa mi v živote nedarí,nemala som šťastie na učiteľov,profesorov,aj keď mi učenie išlo dobre,stále na mne niekto sedel,ani priateľa som nikdy nemala,ani na moju vysnívanu školu ma neprijali,teraz robím robotu ktora ma nebaví,ale en preto aby som nejak prežila a nedavno odišla z totho sveta moja draha mamka,najbližší človek ktoremu som doverovala a milovala a ona milovala mňa.Som veriaci človek,mala by som milovať všetkych ľudí,ale niektorych ľudí začínam nenávidieť,niekedy je toho rýpania a niekedy bez príčiny priveľa.Poradí mi niekto?