Pred 4 mesiacmi som spoznala fajn chlapa. Ja 28 , on 31. Venoval mi od začiatku vela pozornosti, času, chcel so mnou byt prakticky stale ked sa dalo. Od februara spolu chodíme . Je 100 dovodov prečo ano ale stále je tam to ALE. Priatel je rovnako vysoký ako ja, 170cm,navyse chudučky a nonstop usmiaty čo jeho pre mňa nemužnost len podčiarkuje. Ked si dám podpatky som o hlavu vyššia. Bojujem sama so sebou , So svojim vnutrom pretože je mi s ním fajn, je milý ,starostlivý , vieme sa rozpravat, sex ok , ale chyba mi také to prvotne zamilovanie .... Za 4 mesiace som mu ani raz nepovedala že mi chyba , ani raz som mu nepovedala že ho lubim . Som zúfala sama zo seba pretože chlap ako on by bol na život velmi fajn, na druhu stranu sa pytam sama seba či toto je maximum co po citovej stranke dokážem zažit ??? Viem že zamilovanost casom opadne ale mnr to tak chyba ..... Chyba mi teraz. Raz v živote som spoznala co je byt zamilovaná , bolo to pred rokom a bol to presny opak chlapa ako mám teraz , uplne vo všetkom,starší, vyšší, charizma .... . Nevyšlo to ale ten pocit som si zapamatala navždy. Či robit ak je 100 dovodo prečo s nim byt ale ja skratka po citovej stranke cítím niečo co ma strašne vyrušuje ...... Čo robiť?
(NE) dostatečná prítazlivost.
Johana1234
ehm
To už najnovšie je akože problém aj to, že sa chlap usmieva? A čo, že nie je vysoký? To pre každú je toto hlavné kritérium? Ale áno, mala by si sa s ním rozísť. Ale nie preto, že on nie je pre teba dosť dobrý, ale preto, že on si zaslúži lepšiu ako ty.
dobreuz
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
