Ahoj Ako to riesite v zivote? Mate dobry vztah, pripadne dobru pracu, no nie az tak uplne.Teda trochu maly plat, trochu blby sef ale vsetko ine ok.Vztah tiez v pohode ale vadi vam ze sa vam priatel malo venuje pripadne ine veci Ostatne je ale fajn.Co robite? Odidete zo vztahu alebo s prace za lepsim? No moze to byt len zdanie.Teda pojdete do ineho vztahu a v konecnom dosledku zistite ze je to este horsi vztah A ten co ste mali predtym bol vlastne lepsi.No vratit sa uz nedá.Byt teda spokojny s tym co mame? Ja som bola spokojna, mala som priatela a aj ked to nebolo uplne dokonale tak som si povedala ze ved bud rada ze niekoho mas.No lenze ten priatel ma nechal.Vraj niesom pre neho dost dobra.Takze on to tak urobil, ja nie.A pritom chyby mal aj on.Vela chyb.Ale ja som neodisla.A moj dovod bol ten ze som sa bala ze lepsieho nenajdem, pripadne ze nenajdem uz nikohk a bude mi luto...Nejake nazory rady.Dakujem.
Rozist sa alebo nie?
V ziadnom pripade by som neostala vo vztahu len preto, ze sa bojim, ze si uz nikoho ineho nenajdem. Nie je to pekne od teba. Pokial vam to neklape, radsej to skor ukoncite a hladaj nieco lepsie, nieco co ti bude viacej vyhovovat.
Zo vzťahu s chalanom treba vycúvať vtedy, keď cítiš, že si Ťa neváži tak, ako by si si želala, alebo ak zistíš, že sa Ty pokladáš za lepšiu alebo múdrejšiu ako je on, proste nemáš k nemu tú úctu a rovnoprávny postoj.
vzťahy: "necham jedneho lebo mi vadi nejaka vec a najdem si potom lepsieho no casom zistim, ze ma milion chyb a zacnem lutovat ze som byvaleho nechala mozno aj kvoli banalite."
aj Ty máš svoje chyby, ale na druhej strane, potom toho chalana nemiluješ. Ak by si ho milovala, nerozchádzala by si sa. Apropo, ako si sa cítila, keď sa priateľ rozišiel s Tebou? Bol to hnev, smútok? Ako dlho si smútila? Či si dosť rýchlo pookriala? Je to o sile emócií.
Práca: baví Ťa? Do akej miery? Priemerne? Podpriemerne? Kolegovia? Dá sa? Ujde to? Je to ťažké? Lezie Ti to na nervy?
Kým necítiš, že Ti tá práca lezie na nervy, niet prečo meniť.
ak sa zle rozhodnes, to nevadi, to tiez patri k zivotu, tak zas urobis nove rozhodnutie
Tak keď si s priateľom len z vypočítavosti, lebo sa bojíš, že zostaneš sama, alebo si lepšieho nenájdeš, tak si si už sama odpovedala. Nie je to voči nemu moc fér, byť s ním, keď nič k nemu necítiš a celý čas len premýšľaš, že by si chcela iného "lepšieho"...
Ja mam jednoducho strach odchadzat.Ci vztah ci praca.Nikdy sa tomu nepostavim, lebo vzdy tam je zavan neistoty, teda odidem do lepsej prace, skusobna doba a vyhodia ma.Pripadne tam bude zly kolektiv, vela roboty.Cokolvek.No naspat sa uz vratit neda.Nechcem sa vsak utapat v lutosti, nadavat na seba ze som blba a zle som sa rozhodla, no ani plakat nad tym co bolo A vztahy to iste.Necham jedneho lebo mi vadi nejaka vec a najdem si potom lepsieho no casom zistim, ze ma milion chyb a zacnem lutovat ze som byvaleho nechala mozno aj kvoli banalite.Nechcem vsak v zivote lutovat.
normalne, zivot je zmena, musis sa snazit, nie ustrnut na jednom mieste.
Odísť alebo zostať, to Ti povedia emócie. Aj v práci, aj vo vzťahu. V práci sa riadi rozumom. Odídeš, az keď si prijatá inde s lepším platom. S priateľom si predstavíš budúcnosť. Chceš s nim zo starnutia, vydať sa zaňho niekedy, mať s nim dieťa, opatrovať ho, keď bude chorý, prať naňho a variť mu? Je pre Teba táto predstava milá? Vďaka bohu, že sa rozišiel, a Ty si nebola až tak zamilovana, tak Ta iba štve, ze to nie Ty si sa rozišla, ale on. Aj Ty by si sa rozišla, len trochu neskor. Inak by Ta otázka rozchodu ani nenapadlo.
