Milujem az moc

Nina,
pre vzťahy bola "daná" rovnováha. Je to zákonitosť, ktorá vlastne ukazuje človeku, či je v správnom vzťahu (s vhodným partnerom).
Ak je niekto v nerovnovážnom vzťahu (...že si reálne uvedomuje, že viac miluje, ako je sám milovaný), tak vzťah zákonite nemôže byť dobrý, pekný, či dokonca harmonický. Nebude taký, pretože "tak je to dané".
Ako hovoria mnohé dievčatá, ktoré sú na tom rovnako ako ty: - "Srdcu sa nedá rozkázať!" ...a tak ostávajú vo vzťahu aj napriek tomu, že sa cítia nemilované, nevšímané, a pre chlapca akoby nič neznamenajúce.
Je to stav, kedy nedovolia rozumu aby spolupracoval so srdcom. Jednoducho nasilu udusia jeho hlas a počúvajú len srdce. Nevedia, že srdce bez pomoci rozumu nedokáže vidieť vzťah reálne.
Ostávajú teda vo vzťahu, trápia sa otázkami, po večeroch plačú..., ale musí ubehnúť veľmi dlhý čas, kým sa ich srdce unaví a pustí k slovu aj rozum.
Samozrejme sa stane zákonitá vec: - Rozídu sa. Potom ešte dlho plačú, ale nakoniec si uvedomia, že to bola len strata času, pretože naozaj neboli milované, ale že ich city, láska, obetavosť..., boli len zneužívané.
Čo teda urobíš ty?
Vidíš veci presne tak, ako sú. Rozum ti hovorí presné fakty. A je len na tebe, či pochopíš rovnováhu medzi srdcom a rozumom ako zákonitosť, alebo či budeš aj naďalej počúvať iba srdce a - ...trpieť.
A pamätaj: - Slová o láske sú jedna vec - a bežné správanie tvojho chlapca je úplne iná vec.
--------
Ťažko povedať, či si sa sem prišla iba vyžalovať, alebo či hľadáš naozaj niečo, čo by ti pomohlo urobiť správne rozhodnutie. To vieš iba ty...

„Nedokazem sa rozist“. Vážne? To ste všetci takí zavislí na niekom, že nedokážete žiť aspoň nejakú dobu sami/bez partnera?

milovať priateľa je samozrejmé: ale miluj ho ako seba samú a rovnako ani od neho neočakávaj, že Ťa bude milovať viac než sám seba. Ty máš očakávania ohľadne budúcnosti. On Ťa považuje za milenecký vzťah, preto budúcnosť nerieši. Tu Ti napísali, aj Radko, aj Danielka, veľmi dobre. Že máš mať sebaúctu, a že máš nechať iniciatívu na neho.
Tak si to vyskúšaj 1-2 mesiace tak, že Ty sa mu neozývaj, počkaj, kým sa ozve on. Ako často to robí? Ako často sa chce stretnúť, ako často telefonuje? Ako dlho to stretnutie trvá a čo počas neho robíte? Predstavil Ťa už svojím rodičom? A Ty Tvojím? PO takto dlhom spoluchodení by to mala byť samozrejmosť - teda v závislosti od toho, či bývate blízko, či ďaleko od rodičov a ako často sa s rodičmi vy stretávate.
Ak chodí raz za dva mesiace k rodičom, to Ťa predstavovať nebude, ale keď častejšie ako raz za mesiac, je to namieste a je to prejav toho, že ide o vážnu známosť.

"Chcela by som niekoho kto by ma lubil viac ako sameho seba, teraz to tak nie je. Ja ho lubim viac ako seba a preto sa neviem rozist... Je mi to velmi luto, ze mna nema kto lubit, u nikoho nie som na tom prvom mieste..."

Uvedomujes si, ze vsetko, co si povedala, je uplne protichodne? Ujasni si priority, veci, pre ktore to stoji za to a proti a zamysli sa hlbsie nad tym, co sama chces.

Clovek by mal mat najviac na svete rad predovsetkym sam seba a az potom kohokolvek ineho. Vola sa to sebalaska a z toho vznika sebaucta. Ked to clovek nema, sprava sa vo vztahoch velmi divne, necha si ublizovat, ponizovat sa a pod. Ak toto pochopis mas vyhrate, ak nie, tak zle dopadnes...

vkladáš emócie do nefunkčného a neperspektívneho vzťahu. Zaslúžiš si niečo lepšie. Aj Ty sa dokážeš rozísť. Treba len naozaj chcieť a byť si vedomá, že si zaslúžiš viac. Akonáhle si to uvedomíš, dokážeš z neperspektívneho vzťahu odísť. Skús to urobiť jednoducho tak, že sa mu neozveš, a všetku iniciatívu ponecháš naňho.

Škoda, takto funguje veľa vztahov, veľa žien či mužov by tomu druhému dali aj posledné a ten druhý si to vôbec neváži, nedokáže to oceniť, berie tú lásku ako samozrejmosť. Ale chyba je v tom, že svojho priateľa miluješ viac než seba, on to cíti a preto si ťa neváži. Je ťažké z takého vzťahu odísť, a niekedy je ťažšie nájsť si po rozchode ešte niekoho. No ver, že je lepšie zostať sama, ako sa takto trápiť. Nikam to nevedie a tvoja sebaucta sebalaska je na bode mrazu. Tým ublizujes len sama sebe a zbytočne sa trápiš a oberas sa tak o pekné veci v živote.

smutne je to, ze ked je clovek zalubeny, ma klapky na ociach a aj ruzove okuliare. Keby si ale nebola autorkou temy a citala by si temu nejakej osoby, ktoru nepoznas a napisala by toto, co ty- vyslo by ti, ze ten tvoj priatel teba nemiluje a zrejme ta ani nema moc rad. Kedze odmieta hovorit o buducnosti, lebo "zije teraz", tak to znamena navyse aj to, ze s tebou do buducnosti nerata a len mu vyplnas jeho nudny volny cas, kym si najde nejaku "lepsiu" (samozrejme tym myslim z jeho pohladu- podla toho, ako pises, si podla mna prenho az prilis dobra).
To, ze si ani nespomenie na tvoj sviatok je este k tomu aj poriadny extrem, ja si dokazem spomenut aj na narodeniny kolegov a priatelka to je samozrejmost. Prepac, ale mne vyslo presne toto.

ja by som sa snazila to ukoncit, to sa nezmeni a tebe to bude vadit stale. pre niekoho mozes byt tou jednotkou.

Mozno sa snazis prilis u niekoho, kto tvoju snahu nevidi. Mozno stretnes niekoho, u koho sa nebudes musiet snazit skoro vobec a bude si cenit teba, aka si. Ver, ze taki muzi existuju, ale uvidis ich az potom, co si uvedomis pravdu. Muz, ktory nevidi, co pre neho robis, ta zial nema rad. Bud si to uvedomis az potom, co skoncis niekde v nemocnici, alebo sa spamatas skor.